Práve zrážka medzi Jupiterom a takzvanou protoplanétou (planetárnym embryom) pred 4,5 miliardami rokov, môže vysvetliť neočakávané údaje z americkej sondy Juno. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že jadro najmohutnejšej planéty Slnečnej sústavy je tak zrejme väčšie, než sme si mysleli.
Podľa vyhlásenia Riceovej univerzity v Houstone v USA gravitačné hodnoty získané kozmickou sondou Juno amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) naznačujú, že jadro Jupitera má menšiu hustotu a je väčšie, než sa predpokladalo.
„Údaje sú nejasné. Stalo sa skrátka niečo, čo mohlo prinútiť jadro k zmenám,“ povedal podľa agentúry Reuters astronóm Andrea Isella zo spomínanej školy.
Protoplanéty vznikajú postupnou akréciou (akrécia čiže narastanie je v astronómii gravitačný proces, ktorým sa formujú planéty a hviezdy z prachu a plynu) a kolapsom pevných častíc v prahviezdnom disku obklopujúcom formujúcu sa hviezdu. Často dochádza k vzniku viacerých protoplanét, ktoré na seba gravitačne pôsobia, čo vedie k ich zrážkam a vzniku väčších telies v podobe planét či menších mesiacov. Predpokladá sa, že v čase formovania slnečnej sústavy došlo k vzniku niekoľkých stoviek protoplanét.
Potom, ako výskumný tím vykonal tisícky počítačových simulácií, vedci usúdili, že rýchlo sa zväčšujúci mladý Jupiter pred zhruba 4,5 miliardami rokov mohol rozhýbať blízke embryonálne planéty, čo zrejme vyústilo v danú masívnu zrážku.
Isella oznámil, že kvôli Jupiterovmu silnému gravitačnému zaostreniu boli čelné kolízie pri simuláciách častejšie. Planéty by sa potom správali doslova ako guľky, ktoré by preleteli atmosférou a zasiahli priamo jadro Jupitera.
Pred nárazom je pritom podľa neho – ako vyplýva zo simulácií – jadro extrémne husté, pretože je obklopené atmosférou. Čelné kolízie by ho však rozptýlila a rozriedili.