Foto: nasa.gov
Postarala sa o ne sonda Luna 3, ktorá ich urobila 7. októbra 1959.
Luna 3 odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 4. októbra 1959. Vyfotografovala približne 70 percent plochy onej strany Mesiaca, ktorú predtým ľudské oko nikdy nevidelo. Vzhľadom k tomu, že sa doba rotácie Mesiaca rovná dobe obehu okolo Zeme (28 dní), je k nej totiž stále privrátený jednou stranou.
Luna 3 mala priemer 120 a dĺžku 130 centimetrov a hmotnosť 278,5 kilogramu. Na oboch koncoch niesla kamery a orientačné systémy zamerané na Mesiac a Slnko. Veľkou novinkou bolo tiež využitie slnečných batérií na povrchu telesa; predchádzajúce stanice využívali iba energiu z batérií.
Sondu navyše aktívne stabilizovala sústava gyroskopov a trysiek na stlačený plyn.
Foto: nasa.gov
Sonda preletela 7. októbra 1959 okolo Mesiaca a potom, čo sa začala vracať smerom k Zemi, začala vo vzdialenosti 65 200 kilometrov od jeho povrchu fotografovať. To skončilo 3 200 kilometrov nad lunárnym povrchom. Potom bol naexponovaný 35 milimetrový film, chránený proti pôsobeniu kozmického žiarenia, vyvolaný podobne ako v klasickej pozemskej „čiernej komore“. Procedúra však prebiehala v automatickom režime a v mimoriadne ťažkých podmienkach stavu beztiaže.
Poslednú fázu predstavovalo odvysielanie 29 získaných snímok do riadiaceho strediska. Signál vysielaný Lunou 3 bol však mimoriadne slabý, a tak sa podaril až piaty pokus o odovzdanie snímok.
Celkovo sa podarilo odvysielať na Zem 17 obrázkov. Sú nízkej kvality, čo je spôsobené jednak slabým rádiovým signálom pri prenose, ale aj zlými svetelnými podmienkami počas fotografovania.