Pred 3,5 miliónmi rokov v jadre Mliečnej cesty nastal výbuch, ktorého kataklizmická energia sa prehnala celou galaxiou a mala dosah až 200-tisíc svetelných rokov ďaleko. Tvrdí to tím amerických a austrálskych vedcov, podľa ktorých takzvaný Seyfertov záblesk začal blízko supermasívnej čiernej diery v centre galaxie. Objav tak naznačuje, že jadro Mliečnej cesty bolo dynamickejšie, ako sa predpokladalo. To by mohlo viesť k úplnej reinterpretácii jej vývoja.
„Tieto výsledky dramaticky menia naše chápanie Mliečnej cesty,“ cituje spoluautorku štúdie Magdu Guglielmo z University of Sydney spravodajský portál BBC. „Vždy sme o našej galaxii rozmýšľali ako o neaktívnej galaxii, s nie veľmi jasným jadrom,“ dodala.
Výbuch podľa vedcov vytvoril dva obrovské „ionizačné kužele“, ktoré putovali cez celú Mliečnu cestu a zanechali stopy aj na Magellanovom prúde – páse plynu, ktorý sa tiahne od trpasličích galaxií známych ako Veľký a Malý Magellanov mrak. Magellanov prúd je od Mliečnej cesty vzdialený v priemere 200-tisíc svetelných rokov. „Záblesk musel byť trochu ako lúč majáka. Predstavte si temnotu a v tom niekto na krátky čas zapne maják,“ vysvetlil vedúci tímu Joss Bland-Hawthorn, ktorý tiež pôsobí na University of Sydney.
Podľa výskumného tímu bol výbuch príliš veľký na to, aby ho spôsobilo niečo iné ako jadrová aktivita súvisiaca so supermasívnou čiernou dierou Sagittarius A* v jadre galaxie. Tento odhad je potrebné ešte preskúmať, ale vedci tvrdia, že záver sa javí ako neodvratný.
Vedci pri výskume použili Hubblov vesmírny ďalekohľad. Výsledky ich bádania vyjdú v odbornom časopise Astrophysical Journal.