O podobách týchto názvov rozhodla hlasovaním slovenská verejnosť v rámci projektu Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), ktorý dal všetkým krajinám sveta možnosť pomenovať vybrané exoplanéty a ich materské hviezdy. Výsledky projektu IAU100 NameExoWorld oznámili na utorkovom slávnostnom podujatí, ktoré sa konalo v Parížskom observatóriu.
„Do projektu sa zapojilo viac ako 780 000 ľudí z vyše 110 krajín sveta, medzi ktorými bolo aj Slovensko. Prvýkrát v histórii tak Slovenky a Slováci dostali možnosť pomenovať exoplanétu a jej materskú hviezdu,“ informoval Rudolf Gális z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, národný koordinátor pre vzdelávacie aktivity IAU na Slovensku. „Zároveň to bola skvelá možnosť predstaviť krásy a záhady vesmíru širokej verejnosti a tiež zvýšiť záujem mladých ľudí o vedu a aktívne spoznávanie sveta.“
Projekt sa konal v rámci osláv storočnice IAU. Celosvetovo bolo zaslaných vyše 360.000 návrhov pomenovaní exoplanét a ich materských hviezd. Z týchto návrhov národné komisie vybrali tie najlepšie, za ktoré potom hlasovalo viac ako 420.000 ľudí.
Do prvého kola súťaže Slováci prihlásili takmer 540 návrhov. Národná komisia vybrala 12 dvojíc pomenovaní, o ktorých verejnosť na Slovensku mala možnosť hlasovať v druhom kole. „Následne sme hlasovanie vyhodnotili a výsledky zaslali riadiacemu výboru IAU, ktorý rozhodol o prijatí víťazného návrhu ako oficiálneho pomenovania telies slovenského exoplanetárneho systému,“ uviedol Jaroslav Merc z UPJŠ, predseda organizačného výboru projektu na Slovensku.
Víťaznou témou sa stali staroslovenské pomenovania Slnka a Jupitera – Chasoň a Kráľomoc. Autorom víťazného návrhu je Miroslav Mesaroš. Tieto názvy budú používané spoločne s existujúcim vedeckým označením. V hlasovaní skončila ako druhá téma postavy zo slovanskej mytológie – Svarog a Vesna a treťou typické slovenské pokrmy – Parenica a Haluška. „Chasoň a Kráľomoc však vyhrali s prehľadom, keď získali vyše 800 z celkového počtu takmer 2200 prijatých hlasov,“ konštatoval Merc po vyhodnotení celoslovenského hlasovania.
„Slovenská“ exoplanéta sa premieta do súhvezdia Lýra, neďaleko druhej najjasnejšej hviezdy severnej hviezdnej oblohy Vega. Ide o planétu, ktorá sa podobá na Jupiter, je len o šesť percent ťažšia. Obieha okolo hviezdy podobnej Slnku, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 990 svetelných rokov. „Materská hviezda je z nášho územia pozorovateľná počas celého leta aj malými ďalekohľadmi. Samotnú exoplanétu však zatiaľ nie je možné pozorovať ani tými najväčšími ďalekohľadmi na svete,“ priblížil organizačný výbor projektu.