VIDEO: Vedci našli exoplanétu typu 'Superzem'

Medzinárodný tím vedcov našiel kandidáta na exoplanétu typu „Superzem“ obiehajúcej okolo Proxima Centauri, najbližšej hviezdy vzhľadom k Slnku.

26.01.2020 18:14
proximac Foto:
Umelecké stvárnenie hviezdneho systému Proxima Centauri. Uprostred je hviezda, vľavo už potvrdený svet Proxima b, vpravo novo identifikovaná potenciálna planéta Proxima c, ktorá má byť väčšia ako Zem.
debata

Proxima Centauri je červený trpaslík vzdialený od nás 4,2 svetelného roku, jedna planéta tam je už potvrdená. Nový potenciálny svet nazvaný Proxima c je extrémne chladný.

Malá a studená hviezda Proxima Centauri, ktorej poloha sa premieta do súhvezdia Kentaura, nie je viditeľná okom a je súčasťou trojhviezdneho systému spoločne s dvojicou hviezd Alfa Centauri A a Alfa Centauri B.

V roku 2016 bola pri Proxime objavená prvá planéta. Kamenná exoplanéta (planéta mimo Slnečnej sústavy) pomenovaná Proxima b má hmotnosť porovnateľnú s našou planétou, minimálne 1,3 Zeme.

Okolo materskej hviezdy obieha v perióde 11,2 dňa, jej dráha sa nachádza v tzv. obývateľnej zóne okolo hviezdy, čo znamená, že by teoreticky na jej povrchu mohla existovať voda v kvapalnej podobe.

V roku 2017 odborníci využívajúci sústavu rádioloteleskopov ALMA na chilskej púšti Atacama, ktorú spoluprevádzkuje Európske južné observatórium (ESO), ohlásili prítomnosť neznámeho zdroja žiarenia pri hviezde Proxima Centauri.

Pre lepšie pochopenie, či signál z rádioteleskopu ALMA pochádza z ďalšej planéty, taliansky astronóm Mario Damasso z Turínskeho observatória (INAF) analyzoval 17 rokov dlhý časový rad presných meraní radiálnych rýchlostí slúžiacich ako metóda na objavovanie exoplanét, ktorá meria posuny tzv. spektrálnych čiar v spektre hviezdy. Merania robil spektografom HARPS, ktorý patrí tiež ESO.

„Ak spektrum osciluje medzi červenou a modrou oblasťou, ukazuje to, že hviezda je iným telesom nútená pohybovať sa striedavo k nám a zas sa od Zeme vzďaľovať v pravidelných intervaloch, čo zvyčajne spôsobuje obiehajúca planéta,“ vysvetlili vedci.

Zistili, že sa signál opakuje v perióde približne 1 900 dní, z čoho podľa nich vyplýva, že to pravdepodobne nesúvisí s periodickými posuvmi v magnetickom poli hviezdy, ale s planetárnym telesom. „Avšak k potvrdeniu týchto záverov potrebujeme získať oveľa viac dôkazov,“ dodali.

Kandidát na exoplanétu má minimálnu hmotnosť 5,8 ekvivalentu Zeme (čo je asi polovica Neptúnu), radí sa teda medzi tzv. Superzeme. Planéta predbežne dostala meno Proxima c, okolo materskej hviezdy obieha podľa Space.com v perióde 5,2 roka a jej povrchová teplota bola určená na –234 stupňov Celzia.

Ak skutočne existuje, nový planetárny sused Proximy b s názvom Proxima c tekutú vodu ako znak možného života na svojom povrchu mať podľa serveru Science News určite nemôže, a to kvôli svojej oveľa väčšej vzdialenosti od Proximy Centauri.

„Blízkosť planéty a jej obežná dráha relatívne ďaleko od materskej hviezdy ale znamená, že ide o jednu z najlepších možných šancí na jej priame pozorovanie, pri ktorom budeme schopní detailne preštudovať prípadné ďalšie planéty," podotkol člen výskumného tímu Hugh Jones, astrofyzik na britskej University of Hertfordshire.

debata chyba
Viac na túto tému: #slnko #vedci #teleskop #ESA #exoplanéta #Proxima Centauri #ALMA