Ten bude pripevnený na stožiari a využívať sa bude pre štúdium minerálov a hľadanie fosílií mikróbov.
Na stožiari roveru bude tiež superkamera budúcej generácie, tzv. SuperCam – nová verzia kamery, ktorá je na staršej marťanskej sonde Curiosity (tá sa volá ChemCam).
Prístroj je kombináciou kamery, lasera a spektrometra, pričom podľa agentúry Reuters vyzerá ako „krabica na cereálie“.
Vozítko Mars 2020 bude pomocou infračerveného lasera na kamere zahrievať kamene mimo svoj dosah. Potom bude cez kameru analyzovať plazmu a určovať jej chemické zloženie, bez toho aby fyzicky vzorku odobralo.
Superkamera rovnako disponuje zeleným laserom a sto nanosekundovou optickou závierkou, čím podľa NASA dokáže identifikovať chemické zlúčeniny na povrchu červenej planéty v okolí vozítka. Všetko toto vybavenie pomôže roveru nájsť sulfáty a uhličitany, čo by naznačovalo prítomnosť kvapalnej vody na Marse.
Svoj prvý jazdný test absolvovalo vozítko Mars 2020 vlani 17. decembra v kalifornskej laboratóriu. Podľa Američanov sa dokázalo pohybovať dopredu i dozadu a robiť piruety, a to až desať hodín. Vozítko tiež zvládlo prekonať menšie rampy.
Rover vraj prejde za jeden marťanský deň 200 metrov. Tamojší deň trvá 24 hodín 37 minút a 22 sekúnd, rok je však kvôli iným ročným obdobiam skoro dvakrát dlhší ako na Zemi.
Štart rakety s roverom z floridského mysu Canaveral sa má uskutočniť tento rok v júli alebo v auguste, pristátie v kráteri Jazero na Marse plánuje NASA na 18. februára 2021.
Vozítko tam bude pátrať po stopách prípadného života, avšak teda nie súčasného, ale kedysi v minulosti.
Daná misia je súčasťou väčšieho projektu, ktorý zahŕňa aj misie na Mesiac. Tie by mohli ľudstvo pripraviť na to, aby nakoniec osobne preskúmalo aj Mars.
Nejde o jedinú aktuálne chystanú misiu na našu susednú planétu. Aj odborníci z Európskej únie a Ruska spolupracujú na misii na Mars, aby sa pokúsili zodpovedať otázku, či život na červenej planéte vôbec niekedy existoval.
Pokiaľ nedôjde k nečakaným problémom ako nedávno s padákmi, ich sonda by sa tam mala vydať tento rok v júli. Pristáť sa potom má na marsovskom povrchu budúci rok na jar, a to konkrétne na mieste zvanom Oxia Planum.
Ide o program ExoMars, na ktorom Európska vesmírna agentúra (ESA) tiež čiastočne spolupracuje aj s americkým úradom NASA.