Správajú sa ako hviezdy, ale vyzerajú ako oblak plynu. Novo sa podarilo identifikovať štyri objekty, celkom astronómovia vedia už o šiestich.
V srdci Galaxie je supermasívna čierna diera Sagittarius A* s hmotnosťou necelých štyroch miliónov našich Sĺnk. Rôzne ju obieha šesť prúdov objektov označovaných ako G1 až G6.
V roku 2005 došlo k objavu G1, roku 2012 k objavu G2 a teraz sa podľa novej štúdie podarilo potvrdiť ďalšie štyri veľmi podobné objekty. Priebežne podrobným štúdiom ich orbit komplikuje skutočnosť, že obežná doba nových objektov okolo čiernej diery je medzi 170 až 1600 rokmi.
Podľa niektorých vedcov išlo pôvodne o plynové mračná, podľa iných môže ísť o zvláštne hviezdy zahalené prachom. Mohlo by však ísť aj o úplne nový kozmický jav, napísal server CNET, ktorý o výskume referoval.
„Vyzerajú totiž skutočne ako plyn, správajú sa ale ako hviezdy,“ vyhlásila americká astronómka Andrea Ghezová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, spoluautorka novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Nature.
Aktuálne zistenia sa opierajú o trinásťročné sledovanie a zhromažďovanie dát spektrografom Osiris na infračervených Keckových ďalekohľadoch na observatóriu na Havaji.
Astronómov už u prvých dvoch objektoch zarazilo, že ich čierna diera nepohltila a neroztrhala na kúsky, hoci sa podľa portálu Space.com pohybujú nebezpečne blízko jej okraja.
„Sledovali sme potrebné približovanie objektu G2 k čiernej diere, lenže on prežil a naďalej veselo pokračuje po svojom orbite, čo by štandardný plynný mrak neurobil,“ podotkla už skôr Ghezová.
Vyzerá to, že čiernu dieru obiehajú aj novo objavené objekty. Kým ale G1 a G2 majú podobnú obežnú dráhu, nové štyri obiehajú útvar Sagittarius A* z úplne iných smerov.
Všetky tieto „G objekty“ sú podľa tímu z Kalifornskej univerzity produktom zlúčených binárnych hviezd – tie sa najprv vzájomne obiehali, načo sa zrazili a utvorili nový hviezdny objekt. Prípadne môže ísť o zloženinu pôvodných dvojitých hviezdokôp.
Hviezdokopy sú zoskupenia hviezd, ktoré drží pohromade gravitácia. Delia sa na otvorené a guľové.
Pri priblížení sa k čiernej diere sa plyn z vonkajšieho povlaku objektov G rozťahuje a vnútorná časť plynového a prašného oblaku zostáva celistvá. To podľa Američanov svedčí o prítomnosti hviezdneho objektu vnútri.
Nemecký Inštitút Maxa Plancka, ktorý sa pred rokmi podieľal na odhalení G2, mal pôvodne za to, že ide o oblak prachu a plynu. Hlavná autorka americkej štúdie Anna Ciurlová ale súdi, že po štyroch nových nálezoch (G3 až G6) už táto nemecká hypotéza príliš nesedí. Podľa nej by sa o silne víriacom prúde plynných mračien dalo uvažovať len pri existencii iba prvých dvoch „géčiek“.
Astronóm Stefan Gillessen z Inštitútu Maxa Plancka sa však „nevzdáva“ a tvrdí, že zdrojom nových plynných prúdov môžu byť nejaké mladé hviezdne objekty či iné zvláštne kozmické úkazy. Aj on ale už operuje s možnosťou hviezdotvorby.
Hľadanie odpovedí vedcom komplikuje skutočnosť, že objekty nemožno dosť dobre sledovať – obežná doba nových objektov okolo čiernej diery je medzi 170 až 1600 rokmi.