Tretieho januára 2019 pristála sonda Čchang-e 4 vo Von Kármánovom kráteri na južnom póle Mesiaca. Niekoľko hodín po pristátí vypustila rover Nefritový králik 2 (Jü-tchu 2), aby sa vydal preskúmavať povrch telesa.
Zariadenie používa podľa odbornej publikácie Science Advances špeciálny radar (Lunar Penetrating Radar), aby vyslal rádiové signály pod povrch Mesiaca do hĺbky 40 meetrov. Podľa vyjadrenia Číňanov je to trikrát väčšia hĺbka, než do akej sa dostala ich sonda Čchang-e 3 pri predchádzajúcej misii.
Po skombinovaní radarového obrazu s tomografickými údajmi a kvantitatívnou analýzou vedci zistili, že podpovrchová vrstva je tvorená prevažne z vysoko porézneho, zrnitého materiálu, zapusteného medzi balvany rôznych veľkostí.
Je to zrejme dôsledok častých kolízií Mesiaca s pôvodnými meteroidmi či menšími asteroidmi a ďalším kozmickým „smetím“ počas prvých dní Slnečnej sústavy, napísala CNN.
Keď totiž nejaký objekt zasiahne Mesiac, náraz vytvorí vlnu úlomkov. Z kráterového povrchu sa počas pôsobenia toku času stane vrchná vrstva, pod ktorou sú ukryté balvany.
Výskumnníci podľa agentúry Reuters tvrdia, že nové zistenia môžu vrhnúť viac svečtla na geologický vývoj druhej strany Mesiaca. A ako Nefritový králik 2 pokračuje v prieskume oblasti, skúma sa tiež možnosť neskoršieho dopravenia vzoriek z dôslednejšej analýze na Zem.
Odvrátenú stranu zo Zeme nevidíme vplyvom viazanej rotácie, povrch tam brázdi viac kráterov ako na privrátenej strane. Má ale menej „morí“ – temných planín, ktoré vznikli dávnou vulkanickou činnosťou.