Kozmická loď Apollo 13 svoj plánovaný cieľ, a to pristátie tretej posádky na Mesiaci, nedosiahla. Po explózii kyslíkovej nádrže však astronauti spolu s množstvom odborníkov na Zemi dokázali problém vyriešiť a bezpečne sa vrátiť domov. Let Apolla 13, ktorý trval necelých šesť dní, je označovaný ako „najúspešnejší neúspech v histórii kozmonautiky“. Vesmírna loď na svoju misiu oodštartovala pred 50 rokmi, 11. apríla 1970.
Apollo 13 bolo siedmym pilotovaným letom rovnomenného vesmírneho programu USA. Posádku tvorili veliteľ Jim Lovell, Fred Haise a John Swigert. Prvé dni letu prebiehali hladko, avšak 13. apríla sa v riadiacom stredisku z reproduktorov ozvalo: „Houston, máme tu problém.“ Apollu 13 totiž vybuchla jedna z kyslíkových nádrží a následky boli vážne. Najväčšou starosťou troch mužov na palube sa tak stalo, ako misiu vôbec prežiť.
„Po explózii kyslíkovej nádrže služobného modulu sa okolo rozptýlili tisícky čiastočiek. Navigácia bola veľmi sťažená. Zvyšovala sa tiež koncentrácia kysličníka uhličitého v kabíne. Ďalším problémom, ktorý bolo treba vyriešiť kvôli správnej navigácii na Zem, sa stalo manévrovanie lunárnym modulom, na ktorom bola pripojená servisná časť. Museli sme sa naučiť znovu riadiť,“ zaspomínal Lovell pre Lidové noviny v roku 2000, keď navštívil Českú republiku.
Cesta k záchrane posádky Apolla 13 viedla cez intenzívnu komunikáciu s riadiacim strediskom v Houstone, ktoré o návrat astronautov bojovalo štyri dni. Odborníci sa, okrem iného, rozhodli využiť pre návrat poškodenej lode gravitačnú silu Mesiaca. Kľúčové tiež bolo, či pri zostupe vôbec vydrží tepelný ochranný štít. Všetko ale nakoniec dobre dopadlo a posádke sa podarilo takmer nemožné – Lovell, Haise a Swigert 17. apríla 1970 pristáli vo vlnách Pacifiku, kde už na nich čakala loď.
Dramatický príbeh inšpiroval v roku 1995 aj hollywoodskeho režiséra Rona Howarda, ktorý nakrútil film Apollo 13. Vychádzal pritom z Lovellových zážitkov, ktoré opísal v knihe Stratený Mesiac. Divácky úspešná snímka, v ktorej Lovella stvárnil Tom Hanks, získala dva Oscary. Sám Lovell si zahral epizódnu úlohu kapitána lietadlovej lode, na ktorej po napínavom lete posádka skončila.
Americký program Apollo spočiatku sprevádzali ťažkosti a dokonca aj tragédie. Ešte pred prvým skúšobným letom Apolla 1 zahynuli v roku 1967 pri cvičnej simulácii traja astronauti po tom, ako kvôli skratu zachvátil ich loď požiar. Plánované lety Apolla 1, 2 a 3 sa tak kvôli nehode nekonali a pokračovali len ďalšie testy bez ľudských posádok – do vesmíru NASA postupne vyslala lode s číslami 4, 5 a 6.
Prvou robotizovanou misiou tak bolo až Apollo 7, ktoré v októbri 1968 uskutočnilo 163 obletov Zeme. Dôležitý krok k ceste na Mesiac podniklo Apollo 8, ktoré sa v decembri 1968 dostalo na obežnú dráhu Mesiaca. Frank Borman, William Anders a Jim Lovell, ktorí boli na jeho palube, sa tak ako prví ľudia dostali mimo obežnú dráhu Zeme a ako prví na svete uvideli odvrátenú stranu Mesiaca. Ten desaťkrát obleteli, poslali domov vianočné posolstvo a vrátili sa na Zem.
Po misiách Apolla 9 a 10 v marci a máji 1969, už prišlo na rad Apollo 11. Na obežnej dráhe okolo Mesiaca sa loď rozdelila – vo veliteľskej časti zostal na orbite Michael Collins a Neil Armstrong s Edwinom Aldrinom v mesačnom module pristáli 20. júla 1969 na Lune. Šesť a pol hodiny po dosadnutí do „Mora pokoja“ vystúpil ako prvý 21. júla Armstrong.
Potom nasledovalo ešte šesť expedícií Apolla, z ktorých len jedna nebola úspešná – práve Apollo 13. Posledným, kto zanechal stopy v mesačnom prachu, bol v decembri 1972 veliteľ misie Apollo 17 Eugene Cernan, rodák z Chicaga, ktorého predkovia prišli do Ameriky z Čiech a Slovenska. Vďaka americkému programu Apollo navštívilo Mesiac 12 astronautov.