Techniky na úpravu obrazu pomohli po 50 rokoch poskytnúť ostrejší pohľad na život astronautov misie Apollo 13 amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Jim Lovell, John Swigert a Fred Haise mali počas letu k Mesiacu približne 56 hodín po štarte z 11. apríla 1970 nehodu, keď výbuch jednej z kyslíkových nádrží vážne poškodil servisný modul. Príbeh misie, ktorej sa nepodarilo pristáť na Mesiaci, no s pomocou riadiaceho centra sa jej členovia 17. apríla 1970 bezpečne vrátili na Zem, sa napriek tomu stal legendou.
Astronauti bojujúci o prežitie spravili na palube relatívne málo záberov, no špecialista na zobrazovanie Andy Saunders dokázal zo 16-milimetrového filmu nízkej kvality, ktorý posádka natočila, spraviť ostré fotografie.
Na jednom zábere, napríklad, vidieť Lovella, ako vyberá hudbu v kazetovom prehrávači, zatiaľ čo Swigert drieme v skladovom priestore, na inom zas astronauti v dobrej nálade jedia mrazom sušené jedlo, na ktorého prípravu potrebovali horúcu vodu, no mali k dispozícii len studenú.
„Prekvapujúce na tom 16-milimetrovom zázname je, ako pokojne posádka pôsobí. Napriek vážnosti situácie, podmienkam, v ktorých žili, aj kritickým úlohám, ktoré ich čakali,“ vyjadril sa Saunders pre BBC News. „To však zrejme nezodpovedá ich skutočným pocitom, keďže vieme, že v skutočnosti pochybovali o tom, že sa nažive vrátia domov,“ dodal.
Jednou z techník, ktoré použil, bolo takzvané vrstvenie, keď na seba naukladal viacero políčok, aby zlepšil detaily záberu. Keďže však pracoval s pohyblivými obrázkami, musel zarovnať viaceré časti záberu a všetky potom skombinovať do výsledného obrázka. Tieto skombinované zábery tvorí niekedy až vyše 20 spojených sekcií, z ktorých každá vznikla navrstvením až 75 samostatných políčok, čím sa podarilo ukázať posádku na doteraz nevídane ostrých snímkach.
S použitím komerčného softvéru potom Saunders fotografie ďalej vylepšoval – upravil kontrast, farby a z niektorých odstránil efekt „rybieho oka“.