Meteorické roje nepozorujeme len v auguste, "padajúce hviezdy” v podobe rozžeravených zrniek prachu, ktorým hovoríme meteory, pozorujeme niekoľkokrát v roku. Najznámejšie sú už spomínané augustové Perzeidy, januárové Kvadrantidy, decembrové Geminidy, októbrové Orionidy, či aprílové Lyridy. Každý roj pritom nesie názov súhvezdia, v ktorom sa nachádza jeho radiant, a teda miesto, odkiaľ pomyselne meteory vyletávajú.
Lyridy nesú pomenovanie po známom súhvezdí Lýra, v ktorom sa nachádza druhá najjasnejšia hviezda, ktorú môžeme na severnej nočnej oblohe pozorovať – Vega. Za vznikom Lyríd stojí kométa C/1861 G1 Thatcher. Jej obežná doba okolo Slnka trvá 415 rokov a materiál, ktorý kométa po prelete zanechala, sa každoročne stretáva s obežnou dráhou Zeme. To spôsobuje vznik meteorov.
Foto: Tomáš Slovinský
Meteorický roj Lyridy je známy už 2 600 rokov, a práve tento rok ho čakajú výborné pozorovacie podmienky, keďže v období maxima sa bude Mesiac nachádzať v nove a svojím jasom neovplyvní dianie na oblohe. Najviac meteorov tak môžeme uvidieť v období maxima, teda v noci z 21. na 22. apríla.
Ak ale počasie nebude práve zhovievavé, nezúfajte. Celý meteorický roj potrvá medzi 16. až 25. aprílom. Radiant sa bude po západe Slnka nachádzať tesne nad obzorom a počas noci vystúpi až do nadhlavníku. Najkrajší pohľad sa naskytne nadránom, keď spolu s meteorickým rojom začne vychádzať jadro Mliečnej cesty. V období maxima tak bude možné sledovať až 20 meteorov za hodinu.
Zdroj: Tomáš Slovinský, astrofotograf, popularizátor astronómie