Uviedli to v novej štúdii, ktorú zverejnil odborný časopis Nature Communications. Experti špekulujú, že systém, ktorý tieto rieky vytvoril, existoval v geologickej histórii červenej planéty viac ako 100 tisíc rokov.
Medzinárodný tím preskúmal bývalé povodia marťanskej planiny Hellas pomocou dát nazhromaždených sondou amerického vesmírneho úradu NASA menom Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá červenú planétu obieha a študuje od roku 2006.
Na 200 metrov vysokom skalnom útese na planine objavili vedci známky toho, že región kedysi skutočne pretínal riečny systém.
Výskumníci z Holandska, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie pod vedením Francesca Saleseho a Williama McMahona, ktorí pôsobia na univerzite v Utrechte hovoria, že vďaka snímke z kamery na sonde v extrémne vysokom rozlíšení našli na útese usadené horniny, ktoré sa inak bežne vyskytujú na brehoch riek.
Tieto pradávne rieky podľa nich zrejme opustili svoje korytá a zanechali za sebou piesčité brehy – ako niektoré toky na Zemi. Agentúra Reuters uviedla ako príklad nemecký Rýn či rieky na severe Talianska.
Ohľadom prítomnosti vody na Marse, súčasnej aj minulej, sa báda veľmi často. Iná nedávna štúdia tak napríklad zistila, že vodná para z červenej planéty až nečakane rýchlo mizne.