Zo satelitných snímok to totiž nie je možné určiť. Zatiaľ nebolo ani jasné, či vôbec môže bahno na Marse tiecť, a ak áno, ako. Experimenty vykonávané v podmienkach napodobňujúcich prostredie Marsu teraz preukázali, že sa bahno na červenej planéte správa úplne inak, než sa predpokladalo. Výsledky štúdie tímu Petra Broža z Geofyzikálneho ústavu AV ČR zverejnil časopis Nature Geoscience.
K napodobneniu nehostinných marťanských podmienok využili bádatelia nízkotlakovú komoru na britskej Open University. Pod nízkym tlakom simulujúcim podmienky na Marse vylievali na studený piesčitý povrch dobre tečúce bahno bohaté na vodu. Sledovali, ako nestabilita vody zmení správanie bahna. Zistili, že bahno by sa na povrchu Marsu rozlievalo inak ako na Zemi. Skôr než pozemskému tečeniu bahna sa podobá niektorým lávovým prúdom na Havaji alebo na Islande (tzv. láva typu Pāhoehoe).
„Je to veľmi zaujímavý a neočakávaný výsledok. Máme totiž tendenciu predpokladať, že geologické procesy, medzi ktoré tečenie bahna patria, budú fungovať aj inde v slnečnej sústave podobne ako na Zemi. Naše experimenty však presvedčivo ukazujú, že v skutočnosti by tento proces na Marse prebiehal úplne odlišne,“ uvádza vedúci vedeckého tímu Petr Brož z Geofyzikálneho ústavu AV ČR.
Mrznúce bahno
Rozdielne správanie bahna súvisí s tým, že Marťanská atmosféra je veľmi riedka – je približne 150-krát menej hustá ako atmosféra Zeme. A to má významné dôsledky. Pri nízkom atmosférickom tlaku totiž voda nie je stabilná a začína sa variť a odparovať. Odparovaním sa bahno ochladzuje a nakoniec zamrzne.
„Tento prekvapujúci objav je ďalším malým, ale dôležitým krokom na dlhej ceste k objavovaniu telies v našej slnečnej sústave a ich pochopenie. Vykonané experimenty menia pohľad na mnoho povrchových útvarov, ktoré na Marse pozorujeme. Ukazuje sa, že bude zase o trochu ťažšie určiť, či na satelitnej snímke vidíme útvar vzniknutý tečením lávy alebo bahna,“ dopĺňa spoluautor štúdie Ondřej Krýza z Geofyzikálneho ústavu AV ČR.
Bahno ako tečúca láva
Tím preukázal, že experimentálne bahenné prúdy sa šíria podobne ako pozemské lávové prúdy typu Pāhoehoe. Vrátane toho, že sa bahno môže opätovne vylievať z prasklín v zamrznutej bahennej kruste a po ochladení vytvoriť nový lalok. Teda presne tak, ako sme zvyknutí pozorovať u tečení málo viskóznej, teda dobre tečúcej lávy napríklad pri erupciách sopiek na Havajských ostrovoch.
Tento objav dokazuje, že bahenný vulkanizmus mohol alebo prípadne stále môže na povrchu Marsu skutočne fungovať. Marťanské bahenné sopky sa však môžu svojim tvarom podstatne líšiť od pozemských.
Výsledky vedeckej štúdie publikovanej v Nature Geoscience navyše ukazujú, že podobné procesy môžu prebiehať aj na ľadových telesách v slnečnej sústave, kde sa na povrch nedostáva bahno, ale len voda počas procesu kryovulkanizmu.