Nemecko-ruský teleskop poskytol novú röntgenovú mapu vesmíru

23.06.2020 18:45
original
Autor:

Mapa vznikla vďaka zariadeniu eRosita, súčasti vesmírneho observatória Spektr-RG, ktoré pri svojom prvom skúmaní celej oblohy zaznamenalo viac ako milión zdrojov röntgenového žiarenia.

Snímka zachytáva viaceré prudké fenomény vo vesmíre, ako napríklad vybuchujúce hviezdy alebo čierne diery pohlcujúce iné objekty.

Mapa vznikla vďaka zariadeniu eRosita, súčasti vesmírneho observatória Spektr-RG, ktoré pri svojom prvom skúmaní celej oblohy zaznamenalo viac ako milión zdrojov röntgenového žiarenia. „To je vlastne takmer rovnaké množstvo, aké zistili v celej histórii röntgenovej astronómie siahajúcej 60 rokov späť. V podstate sme len za šesť mesiacov zdvojnásobili známe zdroje. Dáta sú naozaj ohromujúce a myslím, že to, čo tu robíme, bude znamenať revolúciu v röntgenovej astronómii,“ vyjadril sa pre BBC News Kirpal Nandra z Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku (MPE) v Nemecku.

Mapa je zostavená s využitím takzvanej Aitoffovej projekcie, ktorá prezentuje sféru oblohy na elipse. Snímka je farebne upravená, aby sa na nej dalo lepšie opísať, čo sa na nej deje. Modrá farba predstavuje vysokoenergetické röntgenové žiarenie, zelená stredne a červená žiarenie s nízkou energiou.

Pás, ktorý možno vidieť uprostred mapy, je rovina Mliečnej cesty so stredom galaxie uprostred elipsy, pričom v ňom dominujú hlavne vysokoenergetické zdroje, ako napríklad hviezdy so silnou, magneticky aktívnou a extrémne horúcou atmosférou. To je čiastočne aj preto, že plyn a prach absorbovali a prefiltrovali nízkoenergetické žiarenie. Zelené a žlté prvky predstavujú horúci plyn vo vnútri galaxie i mimo nej, čo v sebe nesie informáciu o tvorbe a vývoji Mliečnej cesty, a tvoria ho napríklad pozostatky supernov. Rozptýlená červená žiara v hornej a dolnej časti predstavuje hlavne žiarenie z horúceho plynu ďaleko od našej galaxie a biele škvrny zase predstavujú činnosť supermasívnych čiernych dier. Takéto čierne diery, ktoré sa nachádzajú v jadrách vzdialených galaxií, pritom predstavujú zhruba 80 percent zdrojov zachytených na novej mape.

Orbitálne observatórium Spektr-RG, ktoré vyslali do vesmíru vlani v júli s cieľom skúmať hlboký vesmír, obieha vo vzdialenosti zhruba 1,5 miliónov kilometrov. V priebehu nasledujúceho 3,5 roka vykoná so zariadením eRosita ešte sedem prieskumov celej oblohy. To mu umožní spresniť údaje, odstrániť šum, ale tiež snímať hlbšie do vesmíru a zachytiť slabé, inak nezaznamenateľné, zdroje.

Jedným z kľúčových cieľov je zmapovať horúci plyn vyžarujúci röntgenové žiarenie, ktorý osvetľuje veľké klastre galaxií. Astronómovia dúfajú, že im to pomôže priniesť ďalšie zistenia o štruktúre a zmenách vesmíru v priebehu času. „Osem prieskumov nám umožňuje ísť hlboko do vzdialeného vesmíru. V podstate sa snažíme zachytiť všetky klastre galaxií vo vesmíre nad určitým hmotnostným limitom. Už máme peknú vzorku, možno okolo 10-tisíc. Dúfame však, že budeme mať najmenej 100-tisíc klastrov galaxií,“ vysvetlil Nandra.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vesmír #vedci #observatórium #mapa vesmíru
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku