Od preletov sond Voyager a Galileo si odborná verejnosť myslí, že povrchová vrstva pláva v podpovrchovom oceáne, jeho pôvod a zloženie však boli nejasné.
Mesiac Europa so svojím oceánom ukrytým pod mimoriadne hrubou ľadovou krustou sa už dlho považuje za potenciálnu lokalitu pre mimozemský život v Slnečnej sústave, a to spolu s ďalšími kandidátmi, ako je planéta Mars či Saturnov mesiac Enceladus.
Nová štúdia, zatiaľ nerecenzovaná, šance u Europy zvyšuje. Vedci pracovali aj s dátami z misie Galileo.
Prirodzený súputník Jupitera je o niečo menší ako náš Mesiac. Oceán Europy je ale hlboký asi 65 až 160 kilometrov, priemerne cca 100 km, zatiaľ čo pozemské oceány disponujú priemernou hĺbkou štyri kilometre. Aj preto podľa amerického vesmírneho úradu NASA zrejme obsahuje viac než dvojnásobné množstvo vody ako oceány Zeme.
Podľa odborníkov sa oceán mohol vytvoriť potom, ako minerály bohaté na vodu vypustili molekuly vody vďaka istému zahrievaniu spôsobenému rozpadom rádioaktívnych prvkov v jeho vnútri na počiatku histórie kozmického telesa.
Úlohu pri vzniku oceánu mohla zohrávať aj skutočnosť, že je Europa vystavovaná silným slapovým javom vplyvom gravitačného pôsobenia najmä Jupitera, najväčšej planéty nášho solárneho systému, ale aj dvom ďalším veľkým Galileovým mesiacom, Io a Ganymeda. Tzv. Galileove mesiace sú najväčšie a najjasnejšie mesiace Jupitera, patrí medzi ne ešte Callisto a práve Europa.
„Sme presvedčení, že oceán Europy mohol byť obývateľný čoskoro po svojom sformovaní, pretože naše počítačové simulácie ukazujú, že zloženie oceánu mohlo byť len mierne kyslé, obsahujúce oxid uhličitý, vápnik a niektoré sulfátové soli (sírany),“ opísal podľa serveru Phys.org vedúci štúdie Mohit Melwani Daswani z kalifornskej Jet Propulsion Laboratory (JPL), ktorá spadá pod NASA.
„Naozaj sa predpokladalo, že tento oceán môže byť stále trochu sírny,“ poznamenal Daswani. „Avšak naše modely v spojení s údajmi z Hubbleovho teleskopu, zobrazujúce aj chlorid na povrchu Europy naznačujú, že voda je pravdepodobne bohatá práve na chlorid. Inými slovami, jeho zloženie sa viac podobá oceánom na Zemi. Veríme, že tento oceán by mohol byť pre život pomerne obývateľný,“ zhrnul.
Pripomenul, že dostupnosť tekutej vody je prvou podmienkou existencie prípadného života. „Mikróby podobné niektorým pozemským baktériám, ktoré využívajú oxid uhličitý, mohli prežívať pomocou rôznych chemických reakcií v ranom oceáne na Europe,“ spresnil Daswani.
Štúdia skúmala, či bola Europa obývateľná skôr, nehodnotila jej súčasnú schopnosť hostiť život. Na to sa experti chcú viac sústrediť teraz. „Ak je miesto obývateľné, neznamená to, že je skutočne obývané. Znamená to len, že tamojšie podmienky by mohli umožniť prežitie niektorých extrémne odolných foriem života, ktoré poznáme na našej planéte,“ upozornil Daswani.
Europa je jednou z našich najlepších šancí na nájdenie života v Slnečnej sústave. V najbližších rokoch má navyše odštartovať misia Europa Clipper od NASA, ktorá má preskúmať obývateľnosť Jupiterovho mesiaca ešte bližšie.
Astronómovia tiež špekulujú, že aj oceány iných mesiacov, ako je napríklad sused Europy menom Ganymedes či Saturnov mesiac Titan, boli možno vytvorené podobnými procesmi.
„Stále však musíme pochopiť niekoľko vecí, napríklad to, ako kvapalina putuje cez skalnaté jadro mesiaca,“ dodal Daswani.