Tieto zistenia, na ktoré upozornila agentúra Reuters, sú založené na analýze fotografií povrchu Pluta urobených americkou sondou New Horizons. Tie ukazujú rozsiahle hrebene a priehlbiny zodpovedajúce tomu, ako sa trpasličia planéta rozširovala, keď jej oceán zamŕzal.
Predpokladá sa, že Pluto má aj v súčasnosti pod tenkým ľadovým povrchom a následným plášťom vodného ľadu oceán, uvádza štúdia publikovaná v júnovom vydaní odborného žurnálu Nature Geoscience.
Štúdia naznačuje, že tepelná energia, ktorá zohľadňovala existenciu tekutého oceánu, pochádzala z kolízií vesmírnych kameňov, ktoré dopadali na Pluto, ako sa planéta formovala. Teplo mohlo tiež produkovať rádioaktívne prvky v skalách.
„Útvary pozorované na povrchu skôr zodpovedajú počiatočnému, ‚horúcemu scenáru‘ s tekutým oceánom, ktorý potom začal viac zamŕzať ako ‚studenému scenáru‘ s neskoršie topiacim sa ľadom,“ zhrnul podľa webu ScienceAlert hlavný autor vedeckého textu o novom bádaní Carver Bierson z americkej Kalifornskej univerzity v San Diegu.
Výskum naznačuje, že ďalšie veľké objekty v tzv. Kuiperovom páse, z ktorých najväčšie sú Pluto, Eris, Haumea a Makemake, možno tiež kedysi mali aj na svojich povrchoch oceány, moria či iné plochy s tečúcou vodou.
Predpokladanú skutočnosť, že sa pod povrchom Pluta ukrýval či dokonca stále ukrýva oceán, tvrdia astronómovia už dlhšie. Trpasličia planéta Pluto je asi 4,6 miliardy rokov stará a nevyskytuje sa v blízkosti žiadneho plynného obra, ktorý by ju mohol zahrievať prílivovými silami. Preto mal tunajší oceán pred miliónmi rokov úplne zamrznúť, lenže už napríklad vlaňajšia štúdia naznačila, že to tak nie je.
Pre zaujímavosť stojí za pripomenutie, že riaditeľ amerického kozmického úradu NASA Jim Bridenstine, keď vlani hovoril o misiách na Mesiac, vzbudil pozornosť svojim tvrdením „mimo tému“, že Slnečná sústava má stále deväť planét, pretože najmenšia z nich, Pluto, nie je „trpasličia planéta“, ale planéta plnohodnotná.
Plutu status planéty odoprela v roku 2006 Medzinárodná astronomická únia na svojom valnom zhromaždení v Prahe po tom, čo bolo v našom hviezdnom systéme objavených viac podobne veľkých telies, ako sú napríklad Ceres alebo Eris.
S tým sa však Bridenstine odmieta zmieriť. Existujúcu definíciu planét považuje za „nejasnú“, podľa neho musí byť založená na „špecifických vlastnostiach“. Je presvedčený, že klasifikáciu Pluta je nutné znovu zvážiť v súvislosti s poznatkami získanými práve pri misii New Horizons, v rámci ktorej sonda roku 2015 prvýkrát preletela v blízkosti tohto telesa.