Rover Perseverance na palube rakety Atlas vzlietol z Mysu Canaveral na Floride o 7:50 miestneho času (13:50 stredoeurópskeho letného času). Na Červenej planéte by mal pristáť vo februári.
Po sedemmesačnej ceste sa Perseverance pokúsi pristáť v 40 kilometrov širokom kráteri Jezero, ktorý bol podľa satelitných záberov pred miliardami rokov jazerom. Rover by mal na Marse hľadať dôkazy o predchádzajúcom mikrobiálnom živote a tiež zbierať vzorky hornín, ktoré sa na Zem v priebehu nasledujúceho desaťročia pokúsia dostať iné misie. Perseverance tiež poslúži výskumníkom pri príprave budúceho plánovaného vyslania ľudí na Mars – jeden z jeho inštrumentov sa pokúsi z tamojšej atmosféry, ktorej dominuje oxid uhličitý, vytvoriť kyslík a na palube stroja sú tiež materiály na skafandre určené na test odolnosti.
Šesťkolesový rover Perseverance je podľa NASA zatiaľ najväčšie a najsofistikovanejšie vozítko pre prieskum Marsu. Je vybavené niekoľkými prístrojmi, senzormi a kamerovými systémami, ktorými možno na diaľku analyzovať povrch planéty. Novinkou je malá robotická helikoptéra nazvaná Ingenuity (Dôvtip), ktorá je prvým vrtuľníkom, ktorý by mal vzlietnuť v riedkej atmosfére na Marse. Skúmať má blízke okolie vozítka, a to vždy len niekoľko minút.
V súčasnosti na Marse bádajú dve robotické zariadenia NASA – vozítko Curiosity (od roku 2012) a stacionárna sonda InSight (od roku 2018). Prieskum Marsu z obežnej dráhy zároveň vykonáva šesť sond, z toho tri vyslal NASA. Európska vesmírna agentúra (ESA) má pri Marse dve sondy, z ktorých jedna je jej spoločný projekt s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos. Jednu sondu má na obežnej dráhe Marsu aj India.
O prieskum Marsu je v posledných rokoch čoraz väčší záujem. Len tento mesiac k nemu vyrazili dve sondy. Z japonského vesmírneho strediska Tanegašima odštartovala raketa so sondou Amal (Nádej) Spojených arabských emirátov, ktorá je prvou arabskou medziplanetárnou misiou. K Marsu by mala sonda doraziť vo februári, skúmať ho ale bude len z obežnej dráhy.
Minulý týždeň odštartovala k druhej najmenšej planéte Slnečnej sústavy tiež čínska raketa, ktorá má k Marsu nasmerovať družicu s pristávacím modulom a prieskumným vozidlom. Pôjde o prvý pokus Číny o pristátie na Marse.
Cieľom misie, plánovanej najmenej na jeden „marťanský rok“ (necelé dva pozemské roky), je hlavne pátrať po známkach možného minulého mikrobiálneho života. Podmienky na Marse sú teraz pre život veľmi nepriaznivé (sucho a zima), niektorí vedci ale veria, že pred mnohými miliónmi rokov tam mohla byť voda v tekutom skupenstve a živé organizmy tam mohli existovať. Perseverance má pristáť na Marse v oblasti Jazero, čo je kráter, o ktorom sa vedci domnievajú, že bol v minulosti zaplavený vodou.
Ako prvá v histórii dopadla na povrch Marsu v novembri 1971 sonda vtedajšieho Sovietskeho zväzu Mars 2, s ktorou sa ale nepodarilo nadviazať kontakt. S ďalšou sovietskou sondou Mars 3 sa 2. decembra 1971 spojenie podarilo, trvalo ale len niekoľko sekúnd.
Prvé úspešné pristátie na Marse sa podarilo až 20. júla 1976 americkej sonde Viking 1, ktorá šesť rokov mapovala tamojší povrch. Dĺžkou pobytu vytvorila na dlhý čas rekord, ktorý prekonal až v roku 2010 americký rover Opportunity. To fungovalo na Marse od januára 2004 do júna 2018, potom sa s ním už nedalo nadviazať spojenie, pretože jeho funkciu ochromila prachová búrka.