Vedci našli na Venuši možné stopy života. NASA plánuje vlastnú misiu

23.09.2020 18:00
venusa
Venuša. Autor:

Medzinárodný tím vedcov objavil v atmosfére Venuše plyn, ktorý je spájaný so živými mikroorganizmami.

Nachádza sa približne 50 kilometrov nad povrchom a astronómovia si jeho prítomnosť na druhej planéte od Slnka nedokážu zatiaľ vysvetliť inak, ako prítomnosťou života, napísali svetové médiá.

Objavený plyn fosfán na Zemi produkujú mikroorganizmy v prostredí chudobnom na kyslík, ako napríklad v usadeninách na dne jazier alebo vo vnútornostiach zvierat. Plyn vedci prvý raz spozorovali pomocou teleskopu na Havajských ostrovoch a nález potom potvrdilo observatórium ALMA v chilskej púšti Atacama. Väčšina sa ho nachádza okolo Venušinho rovníka, na póloch nebol zaregistrovaný žiaden.

„Bola som skutočne prekvapená – dokonca v šoku,“ uviedla Jane Greavesová z univerzity v Cardiffe, ktorá štúdiu zverejnenú v časopise Nature Astronomy viedla.

„S tým, čo dosiaľ vieme o Venuši, je život – akokoľvek šialene to znie – tým najprijateľnejším vysvetlením,“ dodala spoluautorka štúdie a molekulárna astrofyzička Clara Sousová-Silvová z amerického Massachusettského technologického inštitútu (MIT).

Nehostinná Venuša je Zemi najbližšou susedkou. Druhá planéta od Slnka je o niečo menšia ako naša a zahaľuje ju hustá, jedovatá atmosféra, ktorá zadržiava teplo a povrch planéty tak dosahuje až spaľujúcich 471 stupňov Celzia. Vedci zatiaľ vylúčili, že by fosfán vznikol pri sopečnej aktivite, bleskoch či dopade mikrometeoritov – také procesy ho produkujú príliš málo.

„Náš objav sme sa bez nutnosti biologického procesu snažili vysvetliť ako najlepšie dokážeme. S našimi súčasnými poznatkami o fosfáne, Venuši a geochémii však prítomnosť fosfánu v atmosfére Venuše vysvetliť nedokážeme. To neznamená, že je to život,“ vysvetlila Sousová-Silvová.

Povrch Venuše a jej atmosféra sú bohaté na zlúčeniny kyslíka, ktoré by s objaveným plynom rýchlo reagovali a zničili ho. „Niečo fosfán na Venuši musí vytvárať tak rýchlo, ako sa ničí,“ dodala astrofyzička Anita Richardsová z univerzity v anglickom Manchesteri.

Podľa šéfa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Jima Bridestina je na čase uprednostniť Venušu pri bádaní po známkach života pred inými vesmírnymi telesami. „Život na Venuši? Objav fosfánu, vedľajšieho produktu anaeróbneho života, je zatiaľ najvýznamnejším vývojom v podpore teórie o živote mimo Zeme,“ napísal na twitter.

NASA po objave možných stôp života na Venuši zvažuje vlastnú misiu

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zvažuje schválenie až dvoch planetárnych vedeckých misií, vrátane misie k Venuši s cieľom zistiť, či na planéte skutočne existuje život. Informovala o tom agentúra Reuters.

NASA podľa Reuters uvažuje o dvoch zo štyroch skúmaných návrhov misií k planétam, ktoré sa vo februári dostali do užšieho výberu. Dve z nich spočívali vo vyslaní robotických sond k Venuši. Z tých potom jedna, s označením DAVINCI +, počíta s vyslaním sondy do atmosféry Venuše.

„Davinci je logickou voľbou, ak je motiváciou na nález fosfánu čiastočne nadviazať. Pretože spôsobom, ako to urobiť, je doletieť tam a pozrieť sa, čo sa odohráva v atmosfére,“ povedal Reuters astrobiológ David Grinspoon, ktorý pracuje na navrhovanom projekte DAVINCI +.

Príslušný panel NASA sa zaoberá ešte ďalšími tromi návrhmi. IVO má byť misia k vulkanicky aktívnemu mesiacu planéty Jupiter Io, Trident počíta s preletom a zmapovaním ľadového mesiaca planéty Neptún Triton a VERITAS sa tiež týka Venuše, ale je zameraný na skúmanie geologických dejín planéty. NASA naznačila, že by si mohla k realizácii vybrať jednu alebo dve z týchto misií.

Na hľadanie mimozemského života sa doteraz na Venuši nezameriavali. V júli NASA vyslala robotické vozidlo Perseverance (Vytrvalosť), ktoré by vo februári budúceho roka malo pristáť na Marse. Na červenej planéte má hľadať stopy po minulom živote a vyskúšať nové technológie pre prípadné budúce ľudské výpravy.

Šéf NASA Jim Bridenstine ale vyhlásil, že je „čas uprednostniť Venušu“. Vo vyhlásení uistil, že proces výberu nových misií bude „spravodlivý a nestranný“.

Grinspoon je presvedčený, že výber musí reagovať na nedávne vedecké objavy.

Aj ruská kozmická agentúra Roskosmos uviedla, že ustúpila od spolupráce s USA na medziplanetárnej stanici Venera-D, ktorá by mala koncom tohto desaťročia zamieriť práve k Venuši a umožniť skúmanie vzoriek pôdy a atmosféry planéty.

Misia stanice Venera-D je naplánovaná na roky 2027 až 2029. Pôvodne sa počítalo s tým, že pôjde o spoločný rusko-americký projekt, ale šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin dal podľa agentúry RIA Novosti najavo, že dáva prednosť tomu, aby išlo o projekt národný.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výskum #vesmír #venuša #planéta #NASA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku