Žiarenie pochádzajúce z daného procesu – známeho ako prílivová disrupcia -, ktorý sa odohral viac než 215 miliónov svetelných rokov od Zeme, sledovali astronómovia teleskopmi Európskeho južného observatória (ESO) umiestnenými v Čile.
Vedcom sa podarilo zaznamenať fyzické roztrhnutie hviezdy a jej vtiahnutie do gigantického „pažeráka“ čiernej diery. „Vyznieva to ako sci-fi, ale je to presne to, čo sa deje počas prílivovej disrupcie,“ uviedol hlavný autor štúdie Matt Nicholl.
Keď sa hviezda dostane príliš blízko supermasívnej čiernej diery, je vystavená jej obrovskej príťažlivej sile.
„Ak tieto sily presiahnu kohéznu silu hviezdy, tá začne prichádzať o svoje časti, ktoré sú pohlcované čiernou dierou,“ vysvetlil pre AFP Stéphane Basa z Astrofyzikálneho laboratória v Marseille (LAM).
„Tento mimoriadny príval hmoty produkuje intenzívne elektromagnetické emisie, ktoré trvajú niekoľko mesiacov,“ doplnil Basa s tým, že po ukončení predmetného procesu zostane z hviezdy iba približne polovica.
Trojica vedcov – Roger Penrose z Británie, Reinhard Genzel z Nemecka a Andrea Ghezová z USA – sa minulý týždeň stali laureátmi Nobelovej ceny za fyziku, ktorú získali za výskum čiernych dier. Príslušná komisia označila tento fenomén za „jeden z najexotickejších“ vo vesmíre.