Európsko-japonská vesmírna sonda BepiColombo, ktorá v roku 2025 dosiahne orbitu Merkúra, transportuje viacero vedeckých zariadení. Tie budú počas najbližších štyroch dní aktivované. Medzi nimi je aj iónový hmotnostný spektrometer SERENA/PICAM (PlanetaryIonCAMera), ku konštrukcii ktorého prispeli aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a bratislavskej technologickej firmy Q-Products.
Foto: Katarína Čižmáriková
„Úlohou prístroja PICAM je registrovať distribúciu iónov, čiže ich chemické zloženie, energiu a smer, z ktorého prilietajú. Na rozdiel od našej Zeme, ktorú pred slnečným vetrom chráni jej magnetické pole, Venuša vlastné magnetické pole nemá. Jej magnetosféra je iba indukovaná magnetickým poľom Slnka a jej horná atmosféra významne reaguje s nabitými časticami slnečného vetra. Prelet sondy týmto zložitým fyzikálnym prostredím určite prinesie množstvo cenných poznatkov o tejto našej susednej planéte,“ uviedol Ján Baláž z ÚEF SAV, ktorý sa na konštrukcii sondy priamo podieľal.
Foto: ESA, JAXA
Pre samotný ústav je toto v poradí už dvadsiata prvá aktívna vesmírna misia, ku ktorej prispel vývojom a konštrukciou vedeckej prístrojovej techniky. „Okrem toho pracujeme aj na vybudovaní globálnej siete detektorov na monitorovanie airglow žiarenia, podieľame sa na analýze dát z experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a pracujeme aj na rozvoji fyzikálnych modelov správania sa kozmického žiarenia v magnetosfére Zeme a heliosfére. Taktiež realizujeme merania sekundárneho kozmického žiarenia na Lomnickom štíte,“ dopĺňa vedúci oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Pavol Bobík.
Záujem o Venušu významne vzrástol v septembri tohto roka, kedy rádioteleskopy v čilskej Atacame a na Havaji detegovali v atmosfére Venuše fosfán, ktorý na Zemi vzniká výhradne biogénnou činnosťou. Doposiaľ bola Venuša pre vysoké teploty, tlak a toxickú atmosféru považovaná za úplne nehostinnú pre život nášho typu. Prítomnosť fosfánu evokuje hypotézu o možnom mikrobiálnom živote vo vyšších vrstvách atmosféry.