Ako prvej sa jej podarilo urobiť snímky povrchu tejto planéty, jej orbitálnej sekcie sa navyše sa stala prvou umelou družicou Venuše.
Zhotovené čiernobiele snímky zachytávali kamenitú púšť, nad ktorou sa vo výške približne 30 kilometrov klenuli husté mračná. Podobné snímky zaobstarala aj o 2000 kilometrov ďalej sesterská sonda Venera 10, ktorá na Venuši pristála o tri dni neskôr. Po viac ako štvrťstoročí z nich americký vedec Don Mitchel s pomocou moderných technológií získal doteraz údajne najkvalitnejšie fotografie planéty Venuša.
Úspešnosť misie bola od začiatku veľmi neistá. Američania aj Sovietsky zväz dovtedy stratili pri výskume Venuše viacero sond, ktoré neodolali extrémnym podmienkam panujúcim na tejto planéte. Počas rokov 1961 až 1983 vyslal Sovietsky zväz k Venuši celkom 16 sond s názvom Venera. Úspech priniesla až sonda s poradovým číslom štyri, ktorej sa v roku 1967 podarilo k povrchu planéty vyslať guľovité puzdro. Kapsula ale kvôli nehostinným podmienkam na povrchu Venuše neprežila.
V rokoch 1978 až 1983 potom zamierilo k Venuši ďalších šesť sovietskych sond. Posledné stroje programu Venera – 15 a 16 s pomocou radarov povrch druhej planéty slnečnej sústavy zmapovali.