Program Gemini, ktorý odštartoval v roku 1962, bol po programe Mercury druhým americkým pilotovaným kozmickým projektom Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Projekt bol hodnotený ako úspešný, pri jeho realizácii totiž bolo dosiahnutých hneď niekoľkých významných prvenstiev – prvý americký výstup do vesmíru, prvé stretnutie a spojenie dvoch telies na obežnej dráhe alebo dlhodobý let dvojčlennej posádky.
Kozmická loď Gemini bola skonštruovaná tak, aby pojala dvoch astronautov, mala kužeľovitý tvar s maximálnym priemerom tri metre a merala 5,7 metra. Na Zem sa vracala len kabína s astronautmi, ktorá pristávala na vode.
Loď Gemini 7 s astronautmi Frankom Borman a Jimom Lovellom odštartovala 4. decembra 1965 z floridského mysu Canaveral. Jedným z cieľov jej misie bolo otestovať vplyv dlhodobý pobyt v stave beztiaže na ľudský organizmus. Hlavným cieľom bolo ale stretnutie a skupinový let s loďou Gemini 6A, ktorej posádku tvorili Wally Schirra a Thomas Stafford. Štart Gemini 6A, ktorý bol pôvodne naplánovaný na 12. decembra 1965, však sprevádzali problémy a musel byť kvôli nim odložený o tri dni.
Po dosiahnutí kozmického priestoru sa Gemini 6A dostala na prechodovú dráhu ku Gemini 7 a lode sa začali približovať. Radarový kontakt medzi nimi bol naviazaný 15. decembra o 16:59 koordinovaného svetového času (UTC) a o 19:33 UTC sa obe lode už priblížili na vzdialenosť 36 metrov. V jednom okamihu bola potom telesa od seba vzdialené iba 30 centimetrov. Gemini 7 bola pri skupinovom lete pasívna a nemanévrovala, na manévre totiž nemala dostatok paliva.
Gemini 6A pristála na hladinu Atlantického oceánu 16. decembra a Gemini 7, ktorej posádka strávila na obežnej dráhe dovtedy rekordných 14 dní, o dva dni neskôr. V rámci programu Gemini, ktorý bol ukončený v roku 1966, bolo uskutočnených 12 vesmírnych misií, z ktorých bolo desať pilotovaných letov.