Veľkosť a hmotnosť týchto planét zďaleka nie je taká usporiadaná, ako ich pohyb. Tento objav spochybňuje súčasné teórie o vzniku planét.
„Poznáme len päť systémov s podobnou konfiguráciou,“ uviedol Adrien Leleu, astronóm z observatória Ženevskej univerzity, ktorý sa na objave podieľal. Pre fyzikov je tento jav zaujímavý, pretože „planéty sú v rovnakom zložení a rozostavené prakticky už od svojho vzniku pred miliónmi rokov“, vysvetľuje astrofyzik Yannick Alibert. Je veľmi zriedkavé, že ich pohyb za tú dobu nič nenarušilo.
Jav, ktorý dnes nesie jeho meno, opísal na konci 18. storočia francúzsky fyzik Pierre Simon de Laplace na mesiacoch Jupitera. Objekty obiehajú okolo hviezdy rôznou rýchlosťou a vždy po určitej dobe sa dostanú do presného zákrytu – vedecký termín je orbitálna rezonancie. Najrýchlejšia z pätice exoplanét obehne okolo TOI-178 za tri dni, ďalšie za šesť, desať, 15 a 20 dní a po čase sa vždy zrovnajú s úplnou pravidelnosťou. Hviezda má i šiestu exoplanétu, ktorá sa tejto pravidelnosti vymyká.
Exoplanéty v okolí hviezdy TOI-178 sú nezvyčajné aj svojou hustotou. Kým obvykle sú planéty najbližšie k hviezde s najvyššou hustotou, u tohto systému je druhá exoplanéta redšia než tretia, vzdialenejšia od hviezdy, cituje AFP Leleua.
Teleskop Cheops (CHaracterizing ExOPlanets Satellite) Európskej vesmírnej agentúry, ktorého predpokladaná životnosť je tri a pol roka, vyniesla 18. decembra 2019 do vesmíru ruská raketa Sojuz-ST-A z vesmírneho strediska Kourou vo Francúzskej Guyane. Misia Cheops sa sústredí na analýzu už objavených exoplanét, ktoré obiehajú okolo jasných hviezd najbližších Slnečnej sústavy. Teleskop má napríklad zaznamenávať zmeny v jase sledovanej hviezdy, ktoré spôsobujú prechody planéty pred hviezdou z pohľadu od Zeme. To umožní určovať veľkosť, prípadne hustotu danej planéty. Cheops lieta vo výške asi 700 kilometrov nad zemským povrchom a je riadený zo Španielska.