K hlavným úlohám vozítka Perseverance bude patriť hľadanie známok možného mikrobiálneho života na červenej planéte v dávnej minulosti. Počas krátkej doby ôsmich dní je to už tretí vedecký aparát vyslaný ľuďmi, ktorý k Marsu dorazil.
Minulý týždeň sa v stredu najskôr podarilo naviesť na obežnú dráhu okolo Marsu sondu Amal Spojených arabských emirátov, ktorá bude planétu skúmať len z výšky. Deň nato to isté dokázala aj čínska sonda Tchien-wen, ktorá predbežne v máji tiež spustí na povrch prieskumné vozidlo.
Aj keď Perseverance bude pri zostupe na Mars využívať skúsenosti svojho predchodcu Curiosity, stopercentný úspech nie je istý. Nie každé pristátie na červenej planéte totiž dopadlo dobre, len 40 percent takýchto misií bolo úspešných.
Pôjde o technicky náročnú, hoci najkratšiu, sedemminútovú, fázu letu, ktorá začne vstupom do horných vrstiev atmosféry rýchlosťou 20 000 kilometrov za hodinu. Perseverance bude ukrytá v ochrannom puzdre, ktorého predná časť, teda tepelný štít, sa rozpáli až na 1300 stupňov Celzia. Rover ale bude mať v puzdre podľa NASA len izbovú teplotu. Udržiavať kurz k určenému miestu pristátia pomôžu malé motory v zadnej časti puzdra.
Tepelný štít zbrzdí rýchlosť na približne 1600 kilometrov za hodinu, čo bude chvíľa pre bezpečné otvorenie supersonického padáka s priemerom 21,5 metra. Rozvinúť by sa mal vo výške 11 kilometrov v rýchlosti asi 1500 kilometrov za hodinu. Chvíľu nato sa oddelí tepelný štít a kamery a prístroje začnú sledovať terén, aby vďaka naprogramovaniu vybrali najbezpečnejší terén pre dosadnutie.
V ďalšej fáze sa odpojí padák, ktorý zmierni rýchlosť len na 320 kilometrov za hodinu. Následne, vo výške asi 2100 metrov, sa zapáli osem motorov zostupnej sekcie. Po priblížení k povrchu na 20 metrov sa rover začne spúšťať dole na káblových lanách. Akonáhle sa kolesá dotknú povrchu, laná sa rýchlo odopnú a zostupná sekcia odletí do bezpečnej vzdialenosti.
Perseverance, ktorého plánovaná prevádzkyschopnosť je jeden marťanský rok, teda 687 pozemských dní, má podľa NASA štyri vedecké ciele. Prvým je identifikovať prostredie, ktoré mohlo v minulosti podporovať mikrobiálny život. Druhou úlohou je hľadať známky niekdajšieho možného života v takýchto prostrediach; najmä v horninách, o ktorých sa vie, že môžu zachovávať stopy života.
K naplneniu týchto cieľov bolo zvolené vhodné miesto pristátia. Je ním kráter Jazero, kde sa podľa presvedčenia vedcov pred 3,5 miliardami rokov nachádzala voda a kde by sa stopy prípadného niekdajšieho života mohli uchovať.
Tretím zadaním doteraz najväčšieho a najsofistikovanejšieho vozítka pre prieskum Marsu je vyvŕtať vzorky hornín a „pôdy“. Tie sa potom uložia do zapečatených trubíc, ktoré by mali budúce misie prepraviť k podrobnej analýze na Zemi.
Štvrtým vedeckým cieľom projektu Perseverance bude príprava budúcich výprav ľudí na červenú planétu. Ide o testovanie techniky využiteľnej pri týchto misiách. Napríklad o vyskúšanie metód výroby kyslíka z marťanskej atmosféry a identifikácia iných možných zdrojov, ako je podzemná voda. Patrí sem aj zlepšovanie techniky pristávania, získavanie informácií o počasí, o prachu a ďalších potenciálnych podmienkach prostredia, ktoré by mohli mať vplyv na budúcich astronautov žijúcich a pracujúcich na Marse.
Do výbavy šesťkolesového robotického roveru patrí okrem iného röntgenový a ultrafialový spektrometer, hĺbkový radar na skúmanie podzemia, zariadenie MOXIE na výrobu kyslíka z marsovského oxidu uhličitého, meteorologická stanica MEDA a panoramatické kamery. Novinkou je aj malý prieskumný vrtuľník, ktorý bude vôbec prvým riaditeľným lietajúcim prístrojom použitým na inom telese ako je Zem. Má preskúmavať terén v okolí vozítka.
Výpravy Perseverance sa tiež zúčastňuje 10 932 295 pozemšťanov. Samozrejme len obrazne, v skutočnosti ide o mená ľudí, ktorí prejavili záujem poslať na Mars svoje meno vypálené na jednom z troch čipov. Tie sa nachádzajú na špeciálnou vrstvou chránenej doske, ktorá je pripevnená k stredu zadného priečneho nosníka roveru. Na tomto mieste budú čipy viditeľné pre kamery na Perseverance.
Vozítko má hmotnosť 1025 kilogramov. Je tri metre dlhé, 2,7 metra široké a 2,2 metra vysoké. Celkové náklady na vývoj, výrobu a prevádzku na Marse dosahujú podľa NASA 2,7 miliardy dolárov.
Teraz na povrchu Marsu ďalej bádajú dve robotické zariadenia NASA – od roku 2012 vozítko Curiosity a od roku 2018 stacionárna sonda InSight. Z obežnej dráhy červenú planétu zároveň skúma šesť družíc, z toho tri vyslala NASA.
Európska vesmírna agentúra (ESA) má pri Marse dva satelity – od roku 2003 Mars Express a od roku 2013 Trace Gas Orbiter zo spoločného projektu s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos ExoMars. Od roku 2014 má na obežnej dráhe sondu Mangalján aj India. Ďalšie dva aparáty – Amal Spojených arabských emirátov a čínska sonda Tchein-wen – pribudli minulý týždeň.