Pristátie na Marse: Prvý bol v roku 1971 sovietsky Mars 2

18.02.2021 07:54
perseverance - trasa
Fotografia zobrazuje možnú cestu, ktorú by mohol rover Mars 2020 Perseverance prejsť v krátere Jazero. Autor:

Prví boli Rusi. Pokusov o dobytie Marsu bolo viac. Podarí sa to aj Perseverance?

  • Prvý neúspešné pokusy o vyslanie sond k Marsu uskutočnil Sovietsky zväz v októbri 1960, sondy Marsnik 1 a Marsnik 2 sa ale nedostali ani za hranice zemskej atmosféry.
  • Ako prvá úspešne preletela okolo Marsu v júli 1965 americká sonda Mariner 4, ktorá tiež zaobstarala prvé snímky jeho povrchu. Ďalšia americká sonda Mariner 9 bola v novembri 1971 ako prvá navedená na obežnú dráhu Marsu – bola to zároveň prvá sonda na obežnej dráhe inej planéty.
  • Na povrch Marsu dopadol ako prvý v novembri 1971 sovietsky Mars 2, ale kontakt s ním nebol naviazaný. Len pár sekúnd trvalo 2. decembra 1971 spojenie s jeho sesterskou sondou Mars 3.
  • Prvým úspešným pristátím sa tak až 20. júla 1976 stala americká sonda Viking 1, ktorá potom šesť rokov (do novembra 1982) mapovala povrch Marsu. Dĺžkou pobytu vytvorila na dlho rekord, ktorý prekonal až v roku 2010 rover Opportunity (to bolo na Marse od januára 2004, vlani vo februári NASA vozítko oficiálne odpísal. Sonda Viking 1 na Zem odoslala okrem iného prvý farebnú fotografiu povrchu Marsu a so sondou Viking 2, ktorá pristála na Marse o dva týždne neskôr, zaobstarala viac ako 50 000 snímok, avšak známky života nenašla.
  • Americká sonda Phoenix (na Marse fungovala od mája do novembra 2008) tam našla 31. júla 2008 definitívny dôkaz o existencii vody.
  • Teraz skúma Mars desať vesmírnych sond a ďalších zariadení, z toho osem z jeho obežnej dráhy: Mars Odyssey (od októbra 2001; USA), Mars Express (od decembra 2003; ESA), Mars Reconnaissance Orbiter (od marca 2006, USA), Maven (od septembra 2014, USA), Mangalján (od septembra 2014, India) a Trace Gas Orbiter (priniesla modul Schiaparelli, ktorý sa v roku 2019 zničil; od októbra 2016, ESA). Od minulého týždeň obiehajú okolo Marsu tiež čínska sonda Tchien-wen, ktorú tvorí družica, pristávací modul a robotické vozidlo, a sonda Amal (Nádej) Spojených arabských emirátov, ktorej úlohou bude z obežnej dráhy monitorovať atmosféru Marsu a zaznamenávať klimatické zmeny.
  • V súčasnosti na Marse tiež bádajú dve funkčné robotické zariadenia americkej vesmírnej agentúry NASA. Ide o vozidlo Curiosity (od roku 2012) a o stacionárnu sondu InSight (od roku 2018).
  • Štart druhej etapy spoločnej misie ExoMars Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruského Roskosmosu s vyslaním robotického vozítka kvôli situácii okolo koronavírusu v Európe o dva roky odložil.
Fotografia zobrazuje
		možnú cestu, ktorú
		by...
Ako prvý dopadol na
		Mars v novembri
		1971...
+2Prvé
		úspešné pristátie na Marse: 20. júla
		1976...
  • V decembri 2017 bývalý americký prezident Donald Trump vydal nariadenie o príprave novej americkej pilotovanej misie na Mesiac a neskôr aj na Mars. S výpravami na Mars chce NASA začať v tridsiatych rokoch. Ruská kozmická agentúra Roskosmos plánuje vyslanie ľudskej posádky na Mars po roku 2040.
  • Opätovné pristátie na Mesiaci a „kolonizácia“ Marsu je aj cieľom americko-kanadského podnikateľa juhoafrického pôvodu Elona Muska, vďaka ktorému vlani v máji prvýkrát po deviatich rokoch od konca programu raketoplánu odštartovala z územia Spojených štátov do kozmu loď s ľudskou posádkou. Dvojica astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Robert Behnken a Douglas Hurley doletela k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na palube plavidla Crew Dragon, ktoré rovnako ako nosnú raketu Falcon 9 vyvinula a prevádzkuje Mušková spoločnosť SpaceX.
  • Musk už v roku 2019 zverejnil skúšobný zážih novo vyvíjaného raketového motora Raptor, ktorý chce používať na pohon budúcej kozmickej lode Starship, s ktorou by sa rád vydal k Mesiacu a k Marsu. K Marsu chce SpaceX podľa vyslať prvú vesmírnu loď v roku 2022. Mala by to byť iba loď s nákladom, v roku 2024 by už mala k červenej planéte vyraziť raketa s ľudskou posádkou. Termíny ale zrejme posunie pandémia koronavírusu. Kľúčovým zdrojom pre financovanie kolonizácie Marsu sa podľa Muska má stať satelitná sieť Starlink. V súčasnosti okolo Zeme krúži viac ako tisíc týchto družíc.
#vesmír #Sondy #Rusko #planéta #NASA #mars
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku