Vedci sú preto presvedčení, že si ľudstvo musí vytvoriť poistku pre prípadné znovuobývanie Zeme.
A jej základom by mala byť spermobanka na Mesiaci. Pod povrchom Mesiaca by mali byť uložené pohlavné bunky 6,7 milióna pozemských druhov vrátane ľudí.
„Zem je prirodzene nestabilné prostredie,“ uviedol autor štúdie Jekan Thang, ktorý spoločne so svojim tímom z Arizonskej univerzity s týmto plánom prišiel.
Foto: Jekan Thanga, ame.engineering.arizona.edu
Kvôli nestabilite našej planéty by akékoľvek úložisko na Zemi uchovávané vzorky dostatočne neochránilo. A preto navrhuje vytvoriť akúsi „Noemovu archu“ na Mesiaci – a to čo najskôr.
Reproduktívne bunky by mali byť uložené v v kryomoduloch, teda hermeticky uzavretých schránkach so zmrazeným obsahom, a umiestnené v nedávno objavených mesačných šachtách, ktorými podľa vedcov pred miliardami rokov prúdila láva.
Tieto šachty alebo tunely siahajú 80 až 100 metrov pod povrch, a „poskytujú tak už pripravené útočisko pod povrchom Mesiaca, ktorý ohrozujú veľké výkyvy teploty, rovnako ako meteority a radiácie“, uviedol Thang.
Koncept archy už využíva globálny sklad rastlinných semien Svalbard na nórskom ostrove Západný Špicberg za polárnym kruhom. V sklade zahĺbenom v skale je uložených 992 000 jedinečných vzoriek, každá zastúpená v priemerne 500 semenami.
Tento plán môže vyzerať ako zo sci-fi literatúry či filmov, ale vedci Arizonskej univerzity vypočítali, že poslať na Mesiac kryogenicky mrazené vzorky spermií, vajíčok, spór a semien zhruba 6,7 milióna pozemských druhov by bolo uskutočniteľné. Všetky vzorky by sa dali na Mesiac dopraviť v rámci 250 letov. Pre porovnanie – stavba Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) vyžadovala 40 letov do vesmíru.