Nové údaje z ultrafialového spektrografu zo sondy Juno prinášajú informácie o vzniku polárnych ranných búrok, ktoré ešte viac rozjasňujú veľkolepé polárne žiare na Jupiteri. Tieto obrovské, prechodné svetelné prejavy sa vyskytujú na oboch póloch a predtým ich mohli pozorovať iba pozemné observatóriá a observatóriá obiehajúce okolo Zeme, najmä Hubblov vesmírny ďalekohľad amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Výsledky novej štúdie zverejnili 16. marca v časopise AGU Advances.
Pred sondou Juno ponúkali pozorovania ultrafialovej polárnej žiary na Jupiteri iba pohľady zboku, ktoré nezachytávali nič z toho, čo sa dialo na neosvetlenej časti planéty.
„Pozorovanie polárnej žiary na Jupiteri zo Zeme vám nedovolí vidieť za okraj, do nočnej strany pólov. Pozorovania z ďalších vesmírnych sond – Voyager, Galileo, Cassini – sa uskutočňovali z pomerne veľkých vzdialeností a neleteli ponad póly, takže nezachytili úplný obraz,“ uvádza Bertrand Bonfond, výskumník z belgickej univerzity v Liege a hlavný autor štúdie. „Preto sú dáta zo sondy Juno naozaj výnimočné a umožňujú nám lepšie pochopiť, čo sa deje na nočnej strane, kde vznikajú ranné búrky.“
Vedci teda zistili, že ranné búrky sa rodia na nočnej strane plynného obra. Keď sa planéta otáča, rotujú s ňou aj ranné búrky do osvetlenej časti, kde je žiara ešte intenzívnejšia a do vesmíru sa vysielajú stovky až tisíce gigawattov ultrafialového žiarenia. Búrky za úsvitu tak uvoľňujú do hornej atmosféry Jupitera najmenej 10-krát viac energie ako bežná polárna žiara.
"Keď sme sa pozreli na celú postupnosť rannej búrky, nemohli sme si nevšimnúť, že sú veľmi podobné typu pozemských polárnych žiar, ktoré sa nazývajú sub-búrky, “uviedol Čung-chua Jao, spoluautor štúdie.
Sub-búrky sú dôsledkom krátkych narušení v zemskej magnetosfére – oblasti kontrolovanej magnetickým poľom planéty, ktorá uvoľňuje energiu vysoko do ionosféry. Podobnosť medzi pozemskými a sub-búrkami na Jupiteri je prekvapujúca, pretože magnetosféry Jupitera a Zeme sú radikálne odlišné. Na Zemi je magnetosféra v podstate riadená interakciou slnečného vetra – prúdu nabitých častíc prúdiacich zo Slnka – s magnetickým poľom Zeme. Magnetosféra na Jupiteri je väčšinou z častíc unikajúcich zo sopečného mesiaca Io, ktoré sa potom ionizujú a zachytia okolo plynného obra prostredníctvom jeho magnetického poľa.
Tieto nové objavy umožnia vedcom ďalej študovať rozdiely a podobnosti, ktoré vedú k vytváraniu polárnej žiary, a lepšiemu pochopeniu, ako sa tieto najkrajšie planetárne javy vyskytujú v našej slnečnej sústave i mimo nej.
„Sila, ktorú Jupiter má, je úžasná. Energia v týchto ranných polárnych žiarach je ďalším príkladom toho, aká silná je táto obrovská planéta,“ uvádza Scott Bolton z Juhozápadného výskumného ústavu v San Antoniu. „Zistenia súvisiace s rannými búrkami sú ďalším prekvapením z misie Juno, ktorá neustále prepisuje naše poznatky o tom, ako funguje táto obrovská planéta,“ dodáva Bolton podľa servera jpl.nasa.gov.