Vedci dúfajú, že s novým teleskopom uvidia vznik prvých hviezd

Často sa hovorí, že pohľad cez teleskop je ako nahliadnutie do minulosti. Svetlu zo vzdialených vesmírnych objektov totiž trvá milióny rokov, než doputuje k Zemi.

19.07.2021 06:00
1
James Webb Space Telescope Foto: nasa.gov
51171849867 16bb28fc53 b James Webb Space Telescope

Teraz vedci dospeli k záveru, že môžu dovidieť tak ďaleko, aby mohli pozorovať zrodenie prvých hviezd. A zábery by mohli byť k dispozícii už na budúci rok. Nový teleskop im môže umožniť sledovať udalosť, ktorá sa podľa najnovších kalkulácií odborníkov odohrala medzi 250 miliónmi až 350 miliónmi rokov po veľkom tresku, a ktorej sa niekedy hovorí vesmírny úsvit. Pozorovanie okamihu, keď vesmír zaplavilo svetlo, je obrovskou úlohou astronómie, napísal denník The Guardian.

„Všetky chemické prvky, ktoré tvoria vás aj mňa, sú syntetizované vo hviezdach. Takže v určitom zmysle je vesmírny úsvit naše vlastné zrodenie,“ myslí si profesor Richard Ellis z University College London, ktorý sa na výskume podieľal. „Odhadnúť, kedy sa to odohralo, a byť toho svedkom, je pre astronómov svätý grál,“ doplnil.

USA vesmír Blue Origin let prvý posádka Čítajte aj Po Sovietoch s Američanmi teraz súperia o vesmír miliardári

Zrodenie vesmíru sa odhaduje na dobu pred 13,8 miliardami rokov, pričom ho odštartoval takzvaný veľký tresk. Počas prvých niekoľkých stoviek miliónov rokov to bolo tmavé miesto bez hviezd, tvorené vodíkom, zaplavené reliktným žiarením (známym ako kozmické mikrovlnné pozadie). Postupne sa vodíkové mraky začali gravitáciou zhlukovať a zahrievali sa, až dosiahli teploty, aké panujú v strede Slnka, kedy mohla nastať jadrová fúzia. Tak sa zrodili prvé hviezdy.

Sledovať túto udalosť je zatiaľ za hranicou možností súčasných ďalekohľadov. Ale mohlo by to byť možné s využitím teleskopu Jamesa Webba, ktorého vypustenie je naplánované na november. „Na základe našich meraní predpovedáme, že bude mať citlivosť, (ktorá umožní) sledovať vesmírny úsvit,“ uviedol Ellis.

Branson Čítajte aj Britský miliardár Richard Branson na palube raketoplánu dosiahol hranicu vesmíru

Aby to astronómovia dosiahli, musia najprv vedieť, kam sa pozerať. Ellis spoločne s ďalšími medzinárodnými výskumníkmi použili zábery z Hubblovho teleskopu a Spitzerovho teleskopu, aby preskúmali šesť z najvzdialenejších známych galaxií. Znamenalo to dostať sa na hranicu možností týchto zariadení, ale vďaka skombinovaniu ich záberov s meraniami z výkonných pozemných ďalekohľadov vypočítali, že vzdialenosť týchto galaxií od zeme zodpovedá „ohliadnutiu späť v čase“ do doby pred viac ako 13 miliardami rokov, kedy bol vesmír iba 550 miliónov rokov starý.

Analýzou hviezdneho svitu z týchto galaxií boli schopní tiež vypočítať vek tamojších hviezd. „Naše pozorovania naznačujú, že vesmírny úsvit nastal medzi 250 a 350 miliónmi rokov po zrodení vesmíru. A že v čase svojho vzniku by galaxie ako tie, ktoré sme študovali, boli dostatočne presvetlené, aby ich šlo vidieť s vesmírnym teleskopom Jamesa Webba,“ podotkol Nicolas Laporte z Cambridgeskej univerzity, ktorý výskum viedol.

ingenuityy Čítajte aj Vrtuľník Ingenuity má za sebou deviaty, naskrz rekordný let na Marse

Výsledky bádania, ktoré boli publikované v odbornom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society tiež naznačujú, že zrodenie prvých hviezd bol skôr postupný proces, a nie jediná koordinovaná explózia svetla. „Zistili sme, že vek šiestich galaxií, ktoré sme pozorovali, sa mierne líšia. Takže nevznikli všetky naraz,“ spresnil Ellis. „Netrpezlivo teraz očakávame vypustenie vesmírneho teleskopu Jamesa Webba,“ dodal vedec s tým, že nový teleskop je výrazne výkonnejší ako tie predošlé.

Ďalekohľad Jamesa Webba má v budúcnosti nahradiť už dosluhujúci Hubblov teleskop, ktorý tiež patrí americkej NASA. Ak jeho vypustenie vyjde podľa plánu, bude v budúcom desaťročí dôležitým vesmírnym observatóriom, ktoré bude k dispozícii tisícom astronómov po celom svete.

venusa Čítajte aj Nová štúdia vylučuje existenciu života na Venuši

Je to však vysoko riskantná misia, pretože zrkadlo a solárne panely ďalekohľadu sa musia rozvinúť vo vesmíre a zariadenie bude vyslané na slnečnú obežnú dráhu až za Mesiacom, čo znamená, že existuje len malá šanca na jeho opravu, ak sa niečo pokazí. „Keď pôjde James Webb hore, budeme mať srdce až v hrdle, všetko musí klapnúť,“ nechal sa počuť Ellis.

Možno bude tiež nutné mierniť očakávania toho, ako vesmírny úsvit vyzeral, ak ho teda teleskop bude môcť priamo pozorovať. „Ak by ste tam boli, bolo by tam veľa vznikajúcich malých hviezd. A v období 100 miliónov rokov by vzniklo mnoho ďalších, takže by to bola dramatická udalosť,“ opisuje Ellis. „Problém je, že s teleskopom uvidíte len hŕstku objektov, ktoré by mohli byť kandidátmi na vesmírny úsvit. Budeme sa musieť na ne pozrieť detailne a zistiť, či neobsahujú ťažké chemické prvky, čo by zodpovedalo prvej generácii hviezd,“ vysvetlil vedec.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Zem #výskum #vesmír #vedci #teleskop