Ale s jeho mrazivými teplotami, vzdialenosťou od Slnka a všeobecnou prašnosťou je zmena Marsu, aby sa podobal Zemi, náročnejšia, než sa zdá. A zdá sa, že je to celkom ťažké, napísal astrofyzik Paul M. Sutter v článku, ktorý zverejnil portál Space.com.
„Je pravda, že Mars býval v pohode. A tým v pohode myslím, že bol teplý. Pred miliardami rokov mal Mars hustú atmosféru bohatú na uhlík, jazerá a oceány tekutej vody a pravdepodobne dokonca aj biele našuchorené oblaky. A to bolo v čase, keď naše Slnko bolo menšie a slabšie, ale občas oveľa intenzívnejšie ako dnes – inými slovami, naša slnečná sústava je teraz oveľa priaznivejším miestom pre život ako pred tromi miliardami rokov, a napriek tomu Mars je červený a mŕtvy,“ uviedol Sutter.
Čítajte aj Vrtuľník Ingenuity má za sebou deviaty, naskrz rekordný let na Marse
Mars bol odsúdený k záhube od samého začiatku.
Je menší ako Zem, čo znamená, že sa ochladil oveľa rýchlejšie. Jadro našej planéty je stále roztavené a táto rotujúca polotekutá hmota bohatá na železo v strede Zeme napája naše silné magnetické pole. Toto magnetické pole je doslova silové pole schopné zastaviť a odkloniť slnečný vietor, čo je nekonečný prúd vysokoenergetických častíc tryskajúcich zo Slnka.
Kedysi sa podobal Zemi
Keď sa Mars ochladil, jeho jadro stuhlo a jeho magnetické silové pole sa vyplo, čím bola atmosféra červenej planéty vystavená pustošeniu slnečného vetra. Počas asi 100 miliónov rokov slnečný vietor odvial Marsovskú atmosféru. Keď tlak vzduchu poklesol na takmer vákuum, oceány na povrchu sa vyparili a planéta vyschla.
Znie to tak mučivo: Mars bol kedysi podobný Zemi. A existuje teda nejaký spôsob, ako mu vrátiť skoršiu slávu?
Čítajte aj Mohlo ľudstvo kontaminovať Mars životom?
Našťastie – alebo bohužiaľ, v závislosti na uhle pohľadu – máme my, ľudia so zahrievaním planét veľa skúseností. Storočiami emisií uhlíka sme nechtiac zvýšili povrchovú teplotu Zeme pomocou jednoduchého skleníkového mechanizmu. Vypúšťame množstvo oxidu uhličitého, ktorý je naozaj dobrý pre prepúšťanie slnečného žiarenia a pre zabránenie úniku tepelného žiarenia, takže sa na Zemi správa ako obrovská neviditeľná deka.
Vyššie teploty podporujú odparovanie oceánov do atmosféry, ktorá tak dostáva ďalšiu kryciu vrstvu, čím sa zvyšuje teplota, ktorá odparuje viac vody a viac zahrieva planétu.
Keď to funguje na Zemi, možno by to mohlo fungovať aj na Marse. Atmosféra Marsu sa úplne vytratila do vesmíru, ale Mars má v polárnych čiapočkách obrovské zásoby vodného ľadu a zmrznutého oxidu uhličitého a niektoré ďalšie sa nachádzajú tesne pod povrchom po celej planéte.
Čítajte aj Mars môže byť stále vulkanicky aktívny, naznačujú najnovšie dôkazy
Ak by sme dokázali nejako ohriať polárne čiapočky, mohlo by to uvoľniť dostatok uhlíka do atmosféry, aby sa naštartovalo skleníkové otepľovanie. Jediné, čo by sme potom mohli robiť, by bolo stiahnuť sa, sledovať a čakať niekoľko storočí, kým fyzika urobí svoju prácu a premení Mars na menej škaredé miesto.
Na Marse nie je dostatok kysličníka uhličitého
Žiaľ tento jednoduchý nápad pravdepodobne nebude fungovať. Prvým problémom je vývoj technológie pre zahriatie pólov. Návrhy sa pohybovali od zanášania prachu na póly, aby odrážali menej svetla a zahrievali sa, až po vybudovanie obrovského vesmírneho zrkadla, ktoré by na póly zamierilo viac svetla a tým i tepla. Všetky nápady však vyžadujú radikálne skoky v technológii a výrobu vo vesmíre, ktorá je ďaleko nad rámec toho, čoho sme v súčasnosti schopní. V prípade vesmírneho zrkadla by sme potrebovali vyťažiť asi 200 000 ton hliníka vo vesmíre, zatiaľ čo v súčasnosti sme schopní ťažby… nula ton hliníka vo vesmíre.
A potom je tu nešťastné poznanie, že na Marse nie je toľko CO2, aby spustil trend otepľovania. V súčasnosti má Mars menej než percento tlaku vzduchu, aký je na Zemi na hladine mora. Ak by ste mali odpariť každú molekulu CO2 a H2O na Marse a dostať ju do atmosféry, červená planéta by mala… dve percentá tlaku vzduchu na Zemi. Potrebovali by ste dvakrát toľko atmosféry, aby ste zabránili tomu, aby sa vám na pokožke nevaril pot, a desaťkrát toľko, aby ste nepotrebovali tlakový oblek. A to nehovoríme ani o nedostatku kyslíka.
Čítajte aj Nová štúdia spochybňuje známu teóriu o osude vody na Marse
Aby sme čelili tomuto nedostatku ľahko dostupných skleníkových plynov, existuje niekoľko návrhov. Možno by sme mohli mať továrne vypúšťajúce chlorofluorované uhľovodíky, ktoré sú naozaj škaredým skleníkovým plynom. Alebo by sme mohli pritiahnuť nejaké kométy bohaté na amoniak z vonkajšej slnečnej sústavy. Amoniak je skvelá skleníková vrstva a nakoniec sa rozpadne na neškodný dusík, ktorý tvorí väčšinu našej atmosféry.
Za predpokladu, že dokážeme prekonať technologické výzvy súvisiace s týmito návrhmi, stále existuje jedna veľká prekážka: nedostatok magnetického poľa. Ak neochránime Mars, môže každú molekulu, ktorú dostaneme do atmosféry, slnečný vietor zmiesť preč. Nebude to ľahké. Kreatívnych riešení je veľa. Možno by sme mohli postaviť obrovský elektromagnet vo vesmíre, aby sme odvrátili slnečný vietor. Možno by sme mohli opásať Mars supravodičom a dať mu umelú magnetosféru.