Jediné čo bude zrejme chýbať bude mimoriadne jasná kométa. Zvyšuje sa ale aktivita Slnka, čo by mohlo znamenať zvýšené šance vidieť polárnu žiaru aj z nášho územia.
Prinášame vám všetky zaujímavé úkazy, ktoré budete môcť v nasledujúcom roku pozorovať na oblohe:
Január
4. januára: Januárový nebeský „ohňostroj“ za veľmi dobrých podmienok
Takmer pravidelne každý rok začína z astronomického hľadiska jedným z najbohatších meteorických rojov – Kvadrantidami. Roj je aktívny zvyčajne od 1. do 10. januára. V mnohých ohľadoch je možné o Kvadrantidách hovoriť ako o jednom z troch najsilnejších meteorických rojov celého roka.
Foto: Petr Horálek
Čítajte aj Slovenskí a českí hvezdári "objavili a nafotili" teleskop Jamesa Webba
Február
29. januára – 17. februára: Planetárne „lastovičky“ za svitania
Na konci januára a začiatku februára si krásne nebeské predstavenia vychutnajú predovšetkým „ranné vtáčatá“. Včas ráno, pred 7. hodinou rannou, uvidíme trojicu výrazných planét nizko nad juhovýchodným obzorom. Žiarivú „zorenku“ Venušu doplní slabší Mars a prchavý Merkúr. Ešte na konci januára (29. a 30. januára) sa k nim pripojí kosáčik ustupujúceho Mesiaca.
Samotnú trojicu planét najlepšie uvidíme medzi 13. a 17. februárom, kedy sa Merkúr dostane do uhlovo najvzdialenejšieho bodu od Slnka (do tzv. maximálnej západnej elongácie, ktorú dosiahne 16. februára). Vtedy planéty objavíme nad juhovýchodom už okolo 6:30 ráno. Ich viditeľnosť nebude v roku 2022 ojedinelá. Počas roka bude možnosť uvidieť všetky očami viditeľné planéty Slnečnej sústavy v jeden okamih. Táto konjunkcia bude teda len akousi prvou „lastovičkou“ pred ešte krajšou predstavou.
Marec
Tretia dekáda marca: Vyzerajte svetlo zvieratníka
Posledná štvrť nastane už 24. marca, teda krátko po jarnej rovnodennosti, vďaka čomu bude možné na konci marca vždy v prvej polovici noci vyzerať „marcovú žiaru pre fajnšmekrov“ – tzv. zvieratkové svetlo. To sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do zvieratníkových súhvezdí) a nejde vlastne o nič iné ako prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme pozeráme zboku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie. Významne sa celým javom zaoberal astrofyzik Brian May (tiež gitarista zo skupiny Queen) a nedávne štúdie astronómov odhalili zaujímavé zistenie, že pôvodcom prachu je, okrem iného, aj planéta Mars.
Foto: Petr Horálek
Kedy a kde zvieratkové svetlo vyzerať? Aby ste ho uzreli, potrebujete na to naozaj tmavé nebo ďaleko od zdrojov svetelného znečistenia. Na území Česka a Slovenska tak odporúčame vyjsť niekam do hôr, ideálne do oblastí známych pre menší vplyv svetelného znečistenia, teda tzv. parkov tmavej oblohy.
Apríl
22. a 23. apríla: Rojenie meteorov zo súhvezdia Lýry
V závere apríla nás čaká aj aktivita 2600 rokov známeho meteorického roja Lyridy (aktivita od 14. do 30. apríla). Maximum nastáva 22. apríla o 21 h SELČ a Mesiac bude vo fáze krátko pred poslednou štvrťou. Pozorovacie podmienky budú teda relatívne dobré. Radiant roja sa dostáva nad severovýchodný obzor až pred 21. h a v priebehu noci stúpa do výšky presahujúcej 60° (pred svitaním). Preto je vhodné, aj napriek svitu Mesiaca, pozorovanie smerovať do druhej polovice noci z 22. na 23. apríla.
Foto: Petr Horálek
29. apríla: Prchavý Merkúr medzi krásnymi hviezdokopami
Apríl tiež ponúkne jeden z najlepších pohľadov k planéte Merkúr. Tá sa bude nachádzať v najvýraznejšej východnej elongácii so Slnkom, teda uhlovo najďalej od Slnka. Vtedy planétu nájdeme po súmraku veľmi vysoko v súhvezdí Býka, navyše vo fotogenickej „spoločnosti“ prekrásne otvorenej hviezdokopy Plejády. Najtesnejší priechod planéty pred hviezdokopou sa odohrá medzi 28. a 30. aprílom, vyzerať treba z miesta s úplne odkrytým západo-severozápadným obzorom od 21:10 SELČ. Merkúr bude vidieť voľným okom.
Máj
1. mája: Veľká prvomájová konjunkcia
Skoro ráno sa nad východným obzorom naskytne nezvyčajný pohľad: Najjasnejšie planéty Venuša a Jupiter budú tesne blízko seba. Táto „veľká konjunkcia“ bude od nás viditeľná len nízko nad obzorom za svitania (planéty budú vychádzať okolo 4:30 SELČ v závislosti od miesta pozorovania). Od seba ich bude uhlovo deliť vzdialenosť menej ako 20′, teda len dve tretiny uhlovej veľkosti Mesiaca v splne. Najtesnejšie priblíženie neuvidíme – nastane ešte pod obzorom. Aj tak to bude ale vzácny pohľad; naposledy sa k takej výraznej, od nás dobre pozorovateľnej konjunkcii Jupitera a Venuše schýlilo v novembri 2017 a znovu sa takejto tesnej konjunkcie dočkáme až 7. februára 2032!
5. a 6. mája: Vyzerajte prach z Halleyovej kométy
Krajina prechádza hneď dvakrát do roka prúdom ľado-prachových meteoroidov, ktoré za sebou zanechala pri svojom prelete okolo Slnka najslávnejšia vlasatica – Halleyova kométa. Je iróniou, že pri jej predposlednom návrate v roku 1910 bol tento fakt prevrátený naruby a vyniesol skupinke ľudí dosť veľké imanie za rozšírenie poplašnej správy, že zemská atmosféra sa pri prechode týmto prúdom otrávi a ľudia smrteľne ochorejú, ak nepožijú špeciálny liek. Meteorické roje ale človeka neotrávia, ba naopak. A to platí aj o roji η-Aquaridy (alebo tiež Eta-Aquaridy), ktoré sú spôsobené práve ľado-prachovými zrnkami z periodickej kométy 1P/Halley. Konkrétne v noci z 5. na 6. mája skoro ráno (maximum bude až po svitaní o 10 hodín SELČ, ale nie je príliš ostré). Podmienky sú takmer ideálne: Mesiac bude vo fáze prvej štvrte, kedy meteory ešte ani nelietajú; zmysel má sledovať roj až od 3. hodiny rannej až do svitania.
Meteory sú rýchle a lietajú v nemalej početnosti, ale skôr nad pozorovateľmi blízko rovníka a na južnej zemskej pologuli. U nás súhvezdie Vodnára, v ktorom radiant roja leží, vychádza v druhej polovici noci len nízko nad obzor, takže môžeme uvidieť všetkého všade tak 10 meteorov za hodinu. Aj tak je to pekný zážitok, že zanikajúce ľado-prachové zrnká pochádzajú z onej slávnej kométy, ktorá sa k Slnku vráti až v roku 2062. A čo viac, týmto prúdom Zeme prechádza v priebehu roka dvakrát. Prvýkrát v máji a druhýkrát v októbri, kedy nám zase spôsobuje meteorický roj Orionid. Pokiaľ však vydržíte do skorých ranných hodín, ponúkne sa okolo 4:30 SELČ nízko nad východom až juhovýchodom ešte jedna odmena: veľmi podmanivý výhľad k planetárnej „šnúre“ – od východu postupne identifikujeme planéty Venušu, Jupiter, Mars a Saturn.
16. mája: „Schované“ zatmenie Mesiaca
Po dlhej odmlke tu bude zatmenie Mesiaca. Zatmenie síce bude úplné, ale pri tejto fáze úkazu už bude Mesiac pod obzorom, a tak sa dočkáme len počiatočnej polotieňovej a čiastočnej fázy. V rámci Európy fázu úplného zatmenia uvidia na ešte tmavej oblohe na západe Francúzska, v Španielsku, v Portugalsku alebo na pridružených ostrovoch v Atlantiku. V plnej kráse bude pozorovateľné najmä z amerického kontinentu.
Celý úkaz začne už o 3:32 SELČ očami nepozorovateľným polotieňovým zatmením. Zrakom si potemnenie Mesiaca všimneme až po 4. hodine, kedy sa začne zdať, ako by bol Mesiac z ľavého okraja trochu začmudený čiernym dymom.
Úplného zatmenia Mesiaca viditeľného z Česka aj Slovenska sa dočkáme až 7. septembra 2025.
Jún
Celý jún a polovica júla: Nad severom sa môžu „rozsvietiť“ nočné oblaky
V júni a v júli bude opäť možné vidieť mrazivú krásu Nočných svietiacich oblakov (NLC), ktoré úzko súvisia práve s meteorickým prachom a tiež kolísaním slnečnej aktivity. Tá bude v roku 2022 medzi minimom a maximom (to sa očakáva v roku 2025).
Foto: Petr Horálek
Druhá polovica júna: Vzácna planetárna prehliadka
V roku 2022 nás čaká jedno skutočne vzácne obdobie, kedy uvidíme všetky očami viditeľné planéty Slnečnej sústavy a Mesiac v jediný okamih. Také obdobie nastáva, keď sa planéty pri pohľade zo Zeme nachádzajú uhlovo nie príliš ďaleko od seba a k tomu aj prchavá planéta Merkúr leží uhlovo dostatočne ďaleko od Slnka (je možné ju uvidieť na ešte nie celkom svetlej oblohe). Naposledy sa na severnej pologuli ukázalo všetkých 5 planét v júli roku 2020 (ale len krátko) a znovu sa nezopakuje do roku 2036. Veľká konjunkcia všetkých jasných planét, kedy sa planéty uhlovo zoskupia naozaj blízko seba, nastane až 9. septembra 2040. Uvidieť preto všetkých 5 jasných planét (Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn) spolu s Mesiacom v jeden okamih je vzácny a veľmi fotogenický moment.
Najlepšie podmienky budú mať pozorovatelia okolo rovníka a na južnej zemskej pologuli. Najlepšia viditeľnosť totiž nastáva okolo 24. júna, kedy sa na skorú rannú oblohu už do žiary svitania „vyhupne“ aj planéta Merkúr. Navyše v tom čase bude medzi planétami pozvoľna prestupovať Mesiac po poslednej štvrti, ponúkne sa preto naozaj kompletný výhľad k najjasnejším objektom Slnečnej sústavy. Aby ste videli skutočne všetkých 5 planét, je potrebné nájsť miesto s dokonale odkrytým severovýchodným až východným obzorom (ideálne teda vysoko v horách).
Merkúr bude vychádzať až pred 4. hodinou rannou. Pretože ale jeho jasnosť bude podobná ako u najjasnejších hviezd oblohy, nebude problém ho nájsť nízko nad obzorom. Veľmi jasnú Venušu prehliadnuť nepôjde, po Mesiaci bude najjasnejším objektom oblohy. Nad východom nájdeme Mesiac a Mars. Po Venuši a Mesiaci tretí najjasnejší objekt planetárnej „šnúry“ – Jupiter – bude tiež neprehliadnuteľný. Ten už bude ležať vysoko nad juhovýchodom. Posledná na nájdenie potom bude planéta Saturn (ktorá zo všetkých planét bude k videniu v priebehu noci najdlhšie – vychádzať bude už pred polnocou). Za trochu horších podmienok sa ponúkne podobný výhľad ešte na konci roka.
Foto: Petr Horálek