Rok 2022 ponúkne pozoruhodné aj vzácne nebeské úkazy

Rok 2021 je takmer za nami. Videli sme čiastočné zatmenie Slnka, meteorický roj Perzeidy, početné konjunkcie Jupitera a Saturnu s Mesiacom a neposledne aj nočné svietiace oblaky. Rok 2022 bude na úkazy ešte bohatší! Pod nebo nás nalákajú početné meteorické roje, čiastočné zatmenie Slnka, viditeľných všetkých 5 planét naraz a všetko zavŕši vzácny zákryt planéty Mars Mesiacom v splne, a to práve v okamihu najlepšej viditeľnosti „červenej planéty“.

31.12.2021 06:00
Meteoricky roj Lyrid v roku 2020 nad Secskou... Foto:
Meteorický roj Lyríd v roku 2020 nad Sečskou priehradou.
debata (1)

Jediné čo bude zrejme chýbať bude mimoriadne jasná kométa. Zvyšuje sa ale aktivita Slnka, čo by mohlo znamenať zvýšené šance vidieť polárnu žiaru aj z nášho územia.

Prinášame vám všetky zaujímavé úkazy, ktoré budete môcť v nasledujúcom roku pozorovať na oblohe:

Január

4. januára: Januárový nebeský „ohňostroj“ za veľmi dobrých podmienok

Takmer pravidelne každý rok začína z astronomického hľadiska jedným z najbohatších meteorických rojov – Kvadrantidami. Roj je aktívny zvyčajne od 1. do 10. januára. V mnohých ohľadoch je možné o Kvadrantidách hovoriť ako o jednom z troch najsilnejších meteorických rojov celého roka.

Maximum meteorického roja Kvadrantíd v Oravskej... Foto: Petr Horálek
maximum Maximum meteorického roja Kvadrantíd v Oravskej Lesnej v roku 2020.
james webb teleskop let Čítajte aj Slovenskí a českí hvezdári "objavili a nafotili" teleskop Jamesa Webba

Február

29. januára – 17. februára: Planetárne „lastovičky“ za svitania

Na konci januára a začiatku februára si krásne nebeské predstavenia vychutnajú predovšetkým „ranné vtáčatá“. Včas ráno, pred 7. hodinou rannou, uvidíme trojicu výrazných planét nizko nad juhovýchodným obzorom. Žiarivú „zorenku“ Venušu doplní slabší Mars a prchavý Merkúr. Ešte na konci januára (29. a 30. januára) sa k nim pripojí kosáčik ustupujúceho Mesiaca.

Samotnú trojicu planét najlepšie uvidíme medzi 13. a 17. februárom, kedy sa Merkúr dostane do uhlovo najvzdialenejšieho bodu od Slnka (do tzv. maximálnej západnej elongácie, ktorú dosiahne 16. februára). Vtedy planéty objavíme nad juhovýchodom už okolo 6:30 ráno. Ich viditeľnosť nebude v roku 2022 ojedinelá. Počas roka bude možnosť uvidieť všetky očami viditeľné planéty Slnečnej sústavy v jeden okamih. Táto konjunkcia bude teda len akousi prvou „lastovičkou“ pred ešte krajšou predstavou.

Marec

Tretia dekáda marca: Vyzerajte svetlo zvieratníka

Posledná štvrť nastane už 24. marca, teda krátko po jarnej rovnodennosti, vďaka čomu bude možné na konci marca vždy v prvej polovici noci vyzerať „marcovú žiaru pre fajnšmekrov“ – tzv. zvieratkové svetlo. To sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do zvieratníkových súhvezdí) a nejde vlastne o nič iné ako prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme pozeráme zboku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie. Významne sa celým javom zaoberal astrofyzik Brian May (tiež gitarista zo skupiny Queen) a nedávne štúdie astronómov odhalili zaujímavé zistenie, že pôvodcom prachu je, okrem iného, aj planéta Mars.

Zvieratnikové svetlo (svetlé kužele uprostred)... Foto: Petr Horálek
Zvieratnikove svetlo svetle kuzele uprostred na mozaike zo severnej a juznej pologule. Zvieratnikové svetlo (svetlé kužele uprostred) na mozaike zo severnej a južnej pologule.

Kedy a kde zvieratkové svetlo vyzerať? Aby ste ho uzreli, potrebujete na to naozaj tmavé nebo ďaleko od zdrojov svetelného znečistenia. Na území Česka a Slovenska tak odporúčame vyjsť niekam do hôr, ideálne do oblastí známych pre menší vplyv svetelného znečistenia, teda tzv. parkov tmavej oblohy.

Apríl

22. a 23. apríla: Rojenie meteorov zo súhvezdia Lýry

V závere apríla nás čaká aj aktivita 2600 rokov známeho meteorického roja Lyridy (aktivita od 14. do 30. apríla). Maximum nastáva 22. apríla o 21 h SELČ a Mesiac bude vo fáze krátko pred poslednou štvrťou. Pozorovacie podmienky budú teda relatívne dobré. Radiant roja sa dostáva nad severovýchodný obzor až pred 21. h a v priebehu noci stúpa do výšky presahujúcej 60° (pred svitaním). Preto je vhodné, aj napriek svitu Mesiaca, pozorovanie smerovať do druhej polovice noci z 22. na 23. apríla.

Meteorický roj Lyríd v roku 2020 nad Sečskou... Foto: Petr Horálek
meteoricky roj Meteorický roj Lyríd v roku 2020 nad Sečskou priehradou.

29. apríla: Prchavý Merkúr medzi krásnymi hviezdokopami

Apríl tiež ponúkne jeden z najlepších pohľadov k planéte Merkúr. Tá sa bude nachádzať v najvýraznejšej východnej elongácii so Slnkom, teda uhlovo najďalej od Slnka. Vtedy planétu nájdeme po súmraku veľmi vysoko v súhvezdí Býka, navyše vo fotogenickej „spoločnosti“ prekrásne otvorenej hviezdokopy Plejády. Najtesnejší priechod planéty pred hviezdokopou sa odohrá medzi 28. a 30. aprílom, vyzerať treba z miesta s úplne odkrytým západo-severozápadným obzorom od 21:10 SELČ. Merkúr bude vidieť voľným okom.

Máj

1. mája: Veľká prvomájová konjunkcia

Skoro ráno sa nad východným obzorom naskytne nezvyčajný pohľad: Najjasnejšie planéty Venuša a Jupiter budú tesne blízko seba. Táto „veľká konjunkcia“ bude od nás viditeľná len nízko nad obzorom za svitania (planéty budú vychádzať okolo 4:30 SELČ v závislosti od miesta pozorovania). Od seba ich bude uhlovo deliť vzdialenosť menej ako 20′, teda len dve tretiny uhlovej veľkosti Mesiaca v splne. Najtesnejšie priblíženie neuvidíme – nastane ešte pod obzorom. Aj tak to bude ale vzácny pohľad; naposledy sa k takej výraznej, od nás dobre pozorovateľnej konjunkcii Jupitera a Venuše schýlilo v novembri 2017 a znovu sa takejto tesnej konjunkcie dočkáme až 7. februára 2032!

5. a 6. mája: Vyzerajte prach z Halleyovej kométy

Krajina prechádza hneď dvakrát do roka prúdom ľado-prachových meteoroidov, ktoré za sebou zanechala pri svojom prelete okolo Slnka najslávnejšia vlasatica – Halleyova kométa. Je iróniou, že pri jej predposlednom návrate v roku 1910 bol tento fakt prevrátený naruby a vyniesol skupinke ľudí dosť veľké imanie za rozšírenie poplašnej správy, že zemská atmosféra sa pri prechode týmto prúdom otrávi a ľudia smrteľne ochorejú, ak nepožijú špeciálny liek. Meteorické roje ale človeka neotrávia, ba naopak. A to platí aj o roji η-Aquaridy (alebo tiež Eta-Aquaridy), ktoré sú spôsobené práve ľado-prachovými zrnkami z periodickej kométy 1P/Halley. Konkrétne v noci z 5. na 6. mája skoro ráno (maximum bude až po svitaní o 10 hodín SELČ, ale nie je príliš ostré). Podmienky sú takmer ideálne: Mesiac bude vo fáze prvej štvrte, kedy meteory ešte ani nelietajú; zmysel má sledovať roj až od 3. hodiny rannej až do svitania.

Zvieratnikové svetlo (svetlé kužele uprostred)...
Vyzeranie Mliečnej dráhy nad Sečskou priehradou.
+5Všetkých päť planét Slnečnej sústavy...

Meteory sú rýchle a lietajú v nemalej početnosti, ale skôr nad pozorovateľmi blízko rovníka a na južnej zemskej pologuli. U nás súhvezdie Vodnára, v ktorom radiant roja leží, vychádza v druhej polovici noci len nízko nad obzor, takže môžeme uvidieť všetkého všade tak 10 meteorov za hodinu. Aj tak je to pekný zážitok, že zanikajúce ľado-prachové zrnká pochádzajú z onej slávnej kométy, ktorá sa k Slnku vráti až v roku 2062. A čo viac, týmto prúdom Zeme prechádza v priebehu roka dvakrát. Prvýkrát v máji a druhýkrát v októbri, kedy nám zase spôsobuje meteorický roj Orionid. Pokiaľ však vydržíte do skorých ranných hodín, ponúkne sa okolo 4:30 SELČ nízko nad východom až juhovýchodom ešte jedna odmena: veľmi podmanivý výhľad k planetárnej „šnúre“ – od východu postupne identifikujeme planéty Venušu, Jupiter, Mars a Saturn.

16. mája: „Schované“ zatmenie Mesiaca

Po dlhej odmlke tu bude zatmenie Mesiaca. Zatmenie síce bude úplné, ale pri tejto fáze úkazu už bude Mesiac pod obzorom, a tak sa dočkáme len počiatočnej polotieňovej a čiastočnej fázy. V rámci Európy fázu úplného zatmenia uvidia na ešte tmavej oblohe na západe Francúzska, v Španielsku, v Portugalsku alebo na pridružených ostrovoch v Atlantiku. V plnej kráse bude pozorovateľné najmä z amerického kontinentu.

Celý úkaz začne už o 3:32 SELČ očami nepozorovateľným polotieňovým zatmením. Zrakom si potemnenie Mesiaca všimneme až po 4. hodine, kedy sa začne zdať, ako by bol Mesiac z ľavého okraja trochu začmudený čiernym dymom.

Úplného zatmenia Mesiaca viditeľného z Česka aj Slovenska sa dočkáme až 7. septembra 2025.

Jún

Celý jún a polovica júla: Nad severom sa môžu „rozsvietiť“ nočné oblaky

V júni a v júli bude opäť možné vidieť mrazivú krásu Nočných svietiacich oblakov (NLC), ktoré úzko súvisia práve s meteorickým prachom a tiež kolísaním slnečnej aktivity. Tá bude v roku 2022 medzi minimom a maximom (to sa očakáva v roku 2025).

Nočné svietiace oblaky 5. júla 2020 nad... Foto: Petr Horálek
Nocne svietiace oblaky 5. jula 2020 nad rybnikom Hradek. Nočné svietiace oblaky 5. júla 2020 nad rybníkom Hrádek.

Druhá polovica júna: Vzácna planetárna prehliadka

V roku 2022 nás čaká jedno skutočne vzácne obdobie, kedy uvidíme všetky očami viditeľné planéty Slnečnej sústavy a Mesiac v jediný okamih. Také obdobie nastáva, keď sa planéty pri pohľade zo Zeme nachádzajú uhlovo nie príliš ďaleko od seba a k tomu aj prchavá planéta Merkúr leží uhlovo dostatočne ďaleko od Slnka (je možné ju uvidieť na ešte nie celkom svetlej oblohe). Naposledy sa na severnej pologuli ukázalo všetkých 5 planét v júli roku 2020 (ale len krátko) a znovu sa nezopakuje do roku 2036. Veľká konjunkcia všetkých jasných planét, kedy sa planéty uhlovo zoskupia naozaj blízko seba, nastane až 9. septembra 2040. Uvidieť preto všetkých 5 jasných planét (Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn) spolu s Mesiacom v jeden okamih je vzácny a veľmi fotogenický moment.

Najlepšie podmienky budú mať pozorovatelia okolo rovníka a na južnej zemskej pologuli. Najlepšia viditeľnosť totiž nastáva okolo 24. júna, kedy sa na skorú rannú oblohu už do žiary svitania „vyhupne“ aj planéta Merkúr. Navyše v tom čase bude medzi planétami pozvoľna prestupovať Mesiac po poslednej štvrti, ponúkne sa preto naozaj kompletný výhľad k najjasnejším objektom Slnečnej sústavy. Aby ste videli skutočne všetkých 5 planét, je potrebné nájsť miesto s dokonale odkrytým severovýchodným až východným obzorom (ideálne teda vysoko v horách).

Merkúr bude vychádzať až pred 4. hodinou rannou. Pretože ale jeho jasnosť bude podobná ako u najjasnejších hviezd oblohy, nebude problém ho nájsť nízko nad obzorom. Veľmi jasnú Venušu prehliadnuť nepôjde, po Mesiaci bude najjasnejším objektom oblohy. Nad východom nájdeme Mesiac a Mars. Po Venuši a Mesiaci tretí najjasnejší objekt planetárnej „šnúry“ – Jupiter – bude tiež neprehliadnuteľný. Ten už bude ležať vysoko nad juhovýchodom. Posledná na nájdenie potom bude planéta Saturn (ktorá zo všetkých planét bude k videniu v priebehu noci najdlhšie – vychádzať bude už pred polnocou). Za trochu horších podmienok sa ponúkne podobný výhľad ešte na konci roka.

Všetkých päť planét Slnečnej sústavy... Foto: Petr Horálek
Vsetkych 5 planet Slnecnej sustavy viditelnych puhymi ocami ak tomu Mesiac. Vsetko naraz za svitania 24. juna 2022. Všetkých päť planét Slnečnej sústavy viditeľných voľným okom a k tomu Mesiac. Všetko naraz na svitaní 24. júna 2022.
1 debata chyba
Viac na túto tému: #slnko #mars #planéty #astronómovia #obloha #úkazy #pozorovania
Flowers