Júl
13. júla: Najväčší spln roka
Ako (takmer) každý rok aj v roku 2022 nastane spln, počas ktorého bude Mesiac zároveň prechádzať na svojej eliptickej dráhe tzv. prízemím, a teda splnový Mesiac bude uhlovo najväčší v celom roku. Mesiac sa ocitne vo fáze splnu o 20:38 SELČ. Iba asi 9,5 hodiny predtým, o 11:09 SELČ bude najbližšie k Zemi, a to na vzdialenosť 357 263 km.
„Superspln“ nie je astronomický pojem, je to len ľudové vyjadrenie uhlovo najväčšieho splnu v roku, ktorý je ale stále len asi o 15 percent väčší ako ten uhlovo najmenší v roku (teda o hrúbku špáradla držaného pri natiahnutej ruke čo najďalej od očí ). To, čo však vždy zaujme, je východ Mesiaca nad obzorom. Optická ilúzia, pri ktorej náš mozog porovnáva veľkosť Mesiaca so vzdialenými objektmi na obzore, v nás skutočne vyvoláva pocit, že je Mesiac „obrovský“. Nenechajte si teda ujsť východ (alebo západ) júlového „supersplnu“ za nejakým vzdialeným architektonickým skvostom!
August
Okolo 12. augusta: Letné rojenie meteorov za mesačného svitu
Foto: Petr Horálek
Najobľúbenejší kozmický „ohňostroj“ roka – meteorický roj Perseidy – sa v roku 2022 neteší dobrým podmienkam. Maximum roja, za ktorým stojí kométa 109P Swift-Tuttle a ktoré so sebou nesie pripomenutie vyše 1760 rokov starej nespravodlivosti (nespravodlivú a krutú popravu svätého Vavrinca), vychádza v roku 2022 na ranné hodiny 13. augusta (zhruba) a mesačná fáza pripadá na deň po splne. Náš sused teda bude svojim svitom rušiť pozorovanie. Perseidy však nie sú aktívne len v noc maxima, ich aktivita začína už v tretej dekáde júla a končí v závere augusta. Oplatí sa teda pozorovať najmä v týždni pred maximom, teda približne od 5. augusta 2022 do 11. augusta, a to vždy v skorých ranných hodinách (najviac meteorov je vždy vidieť ráno medzi polnocou a 5. hodinou rannou).
September
Prelom augusta a septembra: Nebu „vládnu“ planetárni obri, Mliečna dráha a zvieratkové svetlo
S neskorým letom, keď sa noci začnú predlžovať, prichádza množstvo príležitostí tráviť čas pod nočnou oblohou s najkrajším úsekom Mliečnej dráhy. Ten nízko nad južným obzorom doplní dve jasné planéty: Predovšetkým planéta Saturn, ktorá bude v opozícii so Slnkom už 14. augusta o 19:02 SELČ v súhvezdí Kozorožca a určite poteší svojimi prstencami každého majiteľa už menšieho hviezdárskeho ďalekohľadu.
Prstence sú totiž také rozsiahle, že hoci je Saturn od nás vyše 1 miliardy kilometrov ďaleko, sú ako svetlý krúžok obopínajúci kotúč planéty viditeľné už vo väčšom binokulári na pevnom statíve.
Jasnejší Jupiter sa ocitne v opozícii so Slnkom až 26. septembra o 21:25 SELČ (nájdeme ho vysoko v súhvezdí Rýb). Aj ten je potechou pre oko pozorovateľa vybaveného malým ďalekohľadom. V ňom ukazuje planéta až 4 Galileovské mesiace (Ió, Európu, Ganymeda a Callistó). Vo väčšom prístroji sú viditeľné aj oblačné pásy aj búrka známa ako Veľká červená škvrna.
Mliečnu dráhu bude najvhodnejšie vyzerať najmä na prelome mesiacov, kedy bude Mesiac vo fáze novu. Letný úsek Mliečnej dráhy je pozorovateľný v priebehu letných mesiacov celú noc, v júni vrcholí v polovici noci, v septembri už je nad hlavou po zotmení. Pokiaľ budete ďaleko od miest, kde nie je svetelné znečistenie (napríklad v jednej z oblastí tmavej oblohu v Česku či na Slovensku – v Manetíne, Jizerských horách, Beskydoch, vo Veľkej Fatre alebo Poloninách), uvidíte striebristý pás hviezd s bohatými štruktúrami až k južnému obzoru, kde sa v súhvezdí Škorpióna Mliečna dráha rozširuje. Tým smerom sa pozeráme do centra našej Galaxie.
V prvej polovici a potom na konci septembra je možné tiež na skorej rannej oblohe opäť vyzerať neostrý kužeľ zvieratkového svetla, idúceho od súhvezdia Blížencov vysoko do Barana. Rovnako ako na jar je aj v tomto prípade nutné byť ďaleko od miest s minimom svetelného znečistenia v okolí.
Foto: Petr Horálek
Október
21. októbra: Októbrový prach z Halleyovej kométy
V piatok 21. októbra a v sobotu 22. októbra nás čaká meteorický roj Orionidy, a to za najlepších možných podmienok. Maximum v roku 2022 pripadá na tri dni pred novom (ten nastane 25. októbra a s ním čiastočné zatmenie Slnka viditeľné po celom Česku aj Slovensku). Mesiac teda nebude pozorovanie Orionid svojim svitom rušiť. Radiant premietajúci sa do Orionovho kyja v severovýchodnej časti súhvezdia stúpa nad obzor v priebehu neskorých nočných hodín a najlepšie podmienky bývajú v druhej polovici noci a nad ránom (medzi 1. a 5. h rannou). V priebehu maxima roja sa tak môžeme dočkať na tmavej oblohe ďaleko od miest až desiatky rojových meteorov za hodinu, pochádzajúcich z úlomkov vôbec najznámejšej vlasatice. Všeobecne Orionidy nie sú veľmi aktívnym rojom, ale občas vyprodukujú aj celkom jasný meteor, tzv. bolid. Aktivita roja je navyše pozvoľná, trvá dlhšie ako mesiac, od 2. októbra až do 7. novembra, takže maximum nie je nijako ostré.
25. októbra: Výrazné čiastočné zatmenie Slnka
Na októbrovej oblohe sa na nás „usmeje“ Slnko pri jeho výraznom zatmení (najvýraznejšom do roku 2026). Česko aj Slovensko sa bude nachádzať v oblasti, kde úkaz dosiahne viac ako 40 % zákrytu slnečného disku Mesiacom. Úkaz uvidí väčšina Európanov (okrem Portugalcov) a veľká časť obyvateľov Ďalekého východu. Na území Česko-Slovenska bude viditeľné okolo poludnia, teda v priebehu dňa prakticky najviac nad obzorom (viac ako 25° vysoko). Ďalšie zatmenie Slnka z Česka a Slovenska uvidíme až 29. marca 2025 a bude opäť čiastočné.
| Viditeľnosť zatmenia Slnka zo Slovenska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesto | Začiatok zatmenia | Stred zatmenia | Koniec zatmenia | Veľkosť zatmenia | ||||
| Bratislava | 11:16:05 | 12:21:49 | 13:28:34 | 42,4 % | ||||
| Trenčín | 11:15:38 | 12:22:22 | 13:30:00 | 44,6 % | ||||
| Banská Bystrica | 11:16:23 | 12:23:57 | 13:32:17 | 45,8 % | ||||
| Rimavská Sobota | 11:17:17 | 12:25:26 | 13:34:15 | 46,4 % | ||||
| Poprad | 11:16:40 | 12:25:09 | 13:34:15 | 47,6 % | ||||
| Prešov | 11:17:17 | 12:26:25 | 13:36:04 | 48,7 % | ||||
| Košice | 11:17:40 | 12:26:44 | 13:36:21 | 48,4 % | ||||
| Humenné | 11:17:46 | 12:27:22 | 13:37:22 | 49,5 % | ||||
| Snina | 11:17:52 | 12:27:38 | 13:37:47 | 49,8 % | ||||
November
Celý november: Vyzerajte žiarivé Tauridy
O ďalšie bolidy by sa ešte na konci októbra a potom najmä na začiatku novembra mohli postarať dve vetvy (severné a južné) meteorického roja Taurid. Materskou kométou južnej vetvy je krátko periodická kométa 2P/Encke (vracia sa k Slnku za 3,3 roka), ktorá preletela okolo Slnka v lete roku 2020 a znovu sa vráti v októbri roku 2023. Prúdy Taurid produkujú jasné bolidy. Južné Tauridy majú obdobie aktivity trvajúce zhruba dva mesiace (medzi 10. septembrom a 20. novembrom, s tromi nevýraznými maximami 10. 10., 31. 10. a 15. 11.). Severné Tauridy bývajú najaktívnejšie o necelý mesiac neskôr (od 28. 10. do 17. 11., s maximom okolo 2 až 3. novembra). Pri malej zenitovej frekvencii približne 5–10 meteorov za hodinu vychádza ich spoločné neostré maximum na dátum okolo 4. novembra 2022. Mesiac bude v tom čase vo fáze krátko pred splnom (nastáva 8. novembra), ale aj tak je šanca, že pri maxime roja zachytíte nejaký veľmi jasný bolid.
December
8. decembra: Najlepší výhľad na červenú planétu a jej vzácne zakrytie Mesiacom
Planéta Mars bude v priebehu roka pozvoľna zjasňovať a 1. decembra o 3:18 SEČ sa najviac priblíži k Zemi, a to na vzdialenosť 81,5 milióna kilometrov. O týždeň neskôr, 8. decembra o 6:36 SEČ dosiahne tzv. opozíciu so Slnkom a najväčšiu jasnosť – 1,9 magnitúdy. V tom čase planétu nájdeme veľmi vysoko v súhvezdí Býka, bude tak najlepšie pozorovateľná z našich končín. Pri tejto opozícii síce nedosiahne najväčšie možné priblíženie k Zemi, ale práve jej prakticky maximálna možná výška nad obzorom pre stredoeurópskeho pozorovateľa tento neduh veľmi významne vykompenzuje. Navyše zimné noci sú chladné, vzduch pokojný a tým skôr bude pohľad na Mars cez ďalekohľad naozaj jedinečný. Na povrchu červenej planéty budú k videniu základné albedové útvary (miesta s menšou či väčšou odrazivosťou slnečného svetla) a samozrejme polárna čiapočka. Pastva pre oči to bude aj pre tých, ktorí nebudú mať práve nejaký hvezdársky ďalekohľad po ruke.
Foto: Alpo-Astronomy.org
A to nie je všetko: Práve v okamihu opozície Marsu, 8. decembra 2022 skoro ráno, nastane ešte vzácnejší zákryt Marsu Mesiacom v splne! Mesiac bude červenú planétu zakrývať zhruba okolo 6. hodiny rannej (časy sa budú líšiť v minútach s ohľadom na pozíciu pozorovateľa na česko-slovenskom území), teda len pol hodiny pred časom opozície Marsu so Slnkom. Okolo 7. hodiny SEČ sa červená planéta opäť objaví spoza západného okraja mesačného disku. Na pozorovanie postačí malý ďalekohľad (trieder), ale pokiaľ budete disponovať stredným astronomickým ďalekohľadom s priemerom nad 8 centimetrov, budete si môcť vychutnať pozvoľný zákryt červenej planéty za nerovným okrajom jasného mesačného disku.
14. decembra: Zimné rojenie meteorov
Posledným meteorickým rojom budú v roku 2022 Geminidy. Na decembrovej oblohe vychádzajú už za večerného súmraku a počas noci stúpajú vysoko nad južný obzor, kde vrcholia po polnoci. Najviac meteorov možno teda vždy očakávať medzi polnocou a 3. hodinou rannou. Meteory sú pomalé a často pomerne jasné, so stúpajúcou výškou radiantu stúpa frekvencia nad 100 meteorov za hodinu! Najvyššiu aktivitu možno očakávať v noci z 13./14. decembra, maximum totiž nastáva 14. decembra o 14. hodine SEČ, teda až cez deň (noc predtým bude aktivita stúpať, potom už prudko klesať). Mesiac ruší v druhej polovici s fázou 6 dní po splne v súhvezdí Leva.
23. decembra: Predvianočné novolunie a trblietavý hviezdny šesťuholník
Len 3 minúty pred Štedrým dňom, sa Mesiac ocitne vo fáze novu. Vianočné sviatky teda budú bezmesačné, a ak ich budete tráviť niekde v prírode, za jasného počasia sa sama príroda postará o krásnu žiarivú „výzdobu“. Bezmesačné zimné noci totiž nahrávajú na vyzeranie najjasnejších hviezd nočnej oblohy blízko slabej Mliečnej dráhy v okolí majestátneho súhvezdia Orionu. V jeho ramene leží červenkastá hviezda Betelgeuze, veľký červený obor na sklonku svojho života. Betelgeuzi potom vo veľkom nebeskom priestore obklopujú jasné hviezdy Rigel (noha Oriona), Aldebaran (súhvezdie Býka), Capella (súhvezdie Vozne), Pollux (súhvzedenie Blížencov), Procyon (súhvezdie Malého psa) a Sírius (najjasnejšie hviezda nočné ). Tieto výrazné hviezdy utvárajú na nebi veľký obrazec, odborne asterizmus, nazývaný „Zimný šesťuholník“. Najlepšie je útvar viditeľný okolo polnoci, dokonca aj z miest. Mimo mesta ho „pretína“ spomínaná Mliečna dráha. Znovu nastane predvianočná novolúnia v roku 2025 (nov 20. decembra). Priamo vianočného novolunia sa dočkáme až v roku 2030.
27–31. decembra: Predsilvestrovská planetárna prehliadka
Za trochu horších podmienok ako v júni sa ponúkne ešte jeden vzácny výhľad ku všetkým 5 jasným planétam Slnečnej sústavy a Mesiaci v jeden okamih, a to medzi 27. decembrom a Silvestrom. Planéty Venušu a Merkúr budeme ale musieť vyzerať ešte za jasného svetla počas súmraku veľmi nízko nad juhozápadným obzorom, a to okolo 16:40 SEČ. Saturn, Jupiter a Mars sa potom budú na nebi nachádzať dosť vysoko na ich pozorovaní aj po súmraku. Mesiac bude v priebehu divadla pozvoľna dorastať.