Webbov teleskop bude skúmať históriu vesmíru aj pátrať po možnom živote

Skúmať históriu kozmu v najkrajnejších hlbinách času a priestoru i pátrať po známkach možného života mimo našej slnečnej sústavy sa vydal vesmírny teleskop Jamesa Webba.

26.12.2021 10:56
james webb teleskop Foto:
debata (3)

Projekt amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), na ktorom sa podieľajú Európska kozmická agentúra (ESA) a kanadská CSA, začal 25. decembra o 13:20 SEČ štartom rakety Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane.

Teleskop, náklady na ktorého misiu dosiahli desať miliárd dolárov, sa usadí 1,5 milióna kilometrov ďaleko od Zeme, teda takmer päťkrát ďalej, než je Mesiac. Nachádzať sa bude v druhom Lagrangeovom bode, teda v mieste, kde sa vyrovnávajú gravitačné vplyvy Zeme a Slnka. Vďaka tomu si ďalekohľad dokáže zachovať stabilnú obežnú dráhu a zároveň sa bude držať v tieni našej planéty pred slnečným žiarením.

51171849867 16bb28fc53 b Čítajte aj Vesmírny teleskop urobil prvý kľúčový manéver - korekciu svojej trajektórie

Potom, ako observatórium dorazí na stanovené miesto, bude jeho systémy čakať séria vedeckých a kalibračných testov, vrátane rozvinutia tieniaceho štítu o veľkosti približne tenisového kurtu, nastavenia teleskopu a aktivácie prístrojov. Najlepšie snímky by sa podľa expertov mohli začať objavovať približne pol roka po jeho vypustení do vesmíru.

Webbov teleskop bude doteraz najvýkonnejší vesmírny ďalekohľad. Dohliadnuť by mal do počiatkov existencie nášho vesmíru, kedy sa pred 13,5 miliardami rokov formovali prvé hviezdy a galaxie. Podľa NASA bude priamo pozorovať doteraz nevidenú časť priestoru a času. Zariadenie je navrhnuté tak, aby „videlo“ infračervené svetlo, ktoré k nám v tejto podobe od najvzdialenejších objektov teraz prichádza.

NASA  Parker Solar Probe  sonda  Slnko Čítajte aj Ľudstvo sa prvý raz "dotklo" Slnka

„Webb“ ale budú vedci využívať aj na študovanie planét a ďalších telies našej slnečnej sústavy, na skúmanie ich pôvodu a vývoja a na ich porovnávanie s exoplanétami, teda s planétami obiehajúcimi okolo iných hviezd. Zároveň bude teleskop sledovať exoplanéty, ktoré sa nachádzajú v takzvaných obývateľných zónach a na ich povrchu by mohla byť voda v kvapalnom stave. V súvislosti s tým sa počíta aj s pátraním po prípadných známkach nasvedčujúcich možnej obývateľnosti takých telies.

Na plnenie týchto úloh má observatórium obrovské zrkadlo s priemerom 6,5 metra, štyri vedecké prístroje a tiež štít veľký 21 krát 14 metrov, ktorý bude aparáty chrániť pred teplom slnečného žiarenia a udrží ich v potrebnom hlbokom chlade. Prístroje vo výbave sú infračervená kamera NIRCam, infračervený spektrograf NIRSpec, infračervené zariadenie MIRI a infračervený zobrazovač so spektrografom NIRISS.

Veľké primárne zrkadlo tvorí 18 menších šesťuholníkových zrkadiel, každé s priemerom 1,3 metra a hmotnosťou 20 kilogramov. Každé je vyrobené z berýlia a potiahnuté zlatou vrstvou. Berýlium vedci zvolili kvôli ľahkosti a zároveň pevnosti tohto kovu. Navyše udrží tvar aj v podmienkach hlbokých nízkych teplôt, ktoré prístroje teleskopu na svoju správnu prevádzku potrebujú. Pre vrchnú vrstvu bolo vybrané zlato vzhľadom na jeho extrémne vysokú odrážavosť svetla, a to v širokom rozsahu vlnových dĺžok.

Vývoj a postavenie observatória nazvaného podľa bývalého šéfa NASA z rokov 1961 až 1968 Jamesa Edwina Webba trvalo tri desiatky rokov. Americká vesmírna agentúra ho chcela pôvodne vypustiť už v roku 2007, ale termín bola postupne nútená posúvať.

Tento rok sa mal štart najprv uskutočniť v marci, ale kvôli pandémii choroby covid-19 bol presunutý na november a potom na 18. decembra. Incident pri príprave teleskopu na pripojenie k nosnej rakete si ale vyžiadal preverenie, či zariadenie nebolo poškodené, a tým aj odklad na 22. decembra. O ďalšie dva odklady, na 24. a potom na 25. decembra, sa postarali komunikačné problémy medzi teleskopom a štartovacím systémom rakety Ariane a nepriaznivá predpoveď počasia.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #NASA #teleskop #kozmos #slnečná sústava #James Webb teleskop