Došlo k nej totiž v čase slnečného minima, kedy by aktivita Slnka mala byť malá. Ďalšia podobná udalosť by podľa odborníkov mohla mať vážne dôsledky, pretože ľudstvo na takúto možnosť nie je pripravené, napísal server Live Science.
Extrémne silná slnečná búrka zasiahla našu planétu pred 9125 rokmi a zanechala trvalé jazvy na ľade pochovanom hlboko pod Grónskom a Antarktídou. Pri novom skúmaní týchto vzoriek ľadu sa zistilo, že predtým neznáma búrka je jednou z najsilnejších solárnych erupcií, aké kedy boli zistené. Ak by dnes zasiahla Zem, ochromila by moderné komunikačné systémy.
Čítajte aj NASA zverejnila prvé snímky z Webbovho ďalekohľadu. Urobil si aj "selfie"
Podľa odborného článku v časopise Nature Communications najprekvapivejšie zrejme je, že masívna búrka sa, ako sa zdá, odohrala pri slnečnom minime, čo je obdobie počas jedenásťročného slnečného cyklu, kedy sú erupcie na našej hviezde obvykle oveľa menej časté. Kvôli tomuto neočakávanému objavu sa autori obávajú, že ničivé erupcie môžu udrieť, keď ich najmenej čakáme, a že na ďalšiu veľkú slnečnú búrku nemusí byť Zem pripravená.
„Tieto obrovské búrky nie sú v súčasnosti dostatočne zahrnuté do hodnotenia rizík,“ uviedol spoluautor štúdie Raimund Muscheler, ktorý je expertom Lundskej univerzity vo Švédsku. „Je nanajvýš dôležité analyzovať, čo by tieto udalosti mohli znamenať pre dnešnú technológiu a ako sa môžeme chrániť,“ dodal.
Čítajte aj Borrellyho kométu môžeme pozorovať aj malými ďalekohľadmi
Zdrojom potenciálne ničivých solárnych búrok sú erupcie v slnečnej atmosfére, známe ako výron koronálnej hmoty. Môžu napríklad vyradiť z prevádzky elektrickú rozvodnú sieť na Zemi, automobily či komunikačné zariadenia, vrátane počítačov, mobilných telefónov alebo pagerov. Poškodiť môžu aj citlivé súčasti satelitov.