V utorok to oznámila samotná ESA, informovala agentúra AFP. Rusko-európsku misiu na Mars, ktorá bola pôvodne plánovaná na rok 2020, odložili z dôvodu technických problémov a globálnej pandémie koronavírusu.
V rámci misie ExoMars sa má dopraviť na Mars prieskumné robotické vozidlo (rover) Rosalind Franklin s vrtákom a automatickým ramenom, schopné pátrať po známkach života na tejto planéte.
V januári ESA vyhlásila, že začiatok druhej časti misie je naplánovaný na september, pričom Rusko poskytne nosnú raketu, zostupový modul a pristávaciu platformu.
Avšak po tom, čo Rusko minulý týždeň šokovalo svet inváziou na Ukrajinu a Európska únia zareagovala masívnym balíkom sankcií voči Moskve, ESA uviedla, že pre „sankcie a širší kontext je spustenie (misie) v roku 2022 veľmi nepravdepodobné“.
„Plne implementujeme sankcie uvalené na Rusko našimi členskými štátmi,“ uviedla ESA vo vyhlásení, v ktorom vyjadrila poľutovanie nad ľudskými obeťami a tragickými následkami vojny na Ukrajine.
ESA tiež uviedla, že vzala na vedomie víkendové rozhodnutie Roskosmosu pozastaviť z dôvodu sankcií EÚ štarty a stiahnuť svojich pracovníkov z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane.
Ako píše AFP, invázia na Ukrajinu a následné sankcie Západu vyvolali otáznik nad spoločnými vesmírnymi programami s Ruskom, najmä pokiaľ ide o Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kde astronauti a kozmonauti pracujú bok po boku.
Po tom, čo Moskva v súvislosti s americkými sankciami nastolila možnosť stiahnutia sa z ISS, americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok uviedol, že skúma spôsoby, ako udržať vesmírnu stanicu na obežnej dráhe bez ruskej pomoci.