Spadne ISS, jediná trvalo obývaná vesmírna stanica, ktorá má ruskú a americkú časť?

NASA v pondelok deklarovala, že pokiaľ ide o fungovanie ISS, stále tesne spolupracuje s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos, a to aj napriek narastajúcemu geopolitickému napätiu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

15.03.2022 07:43 , aktualizované: 09:32
ISS vesmírna stanica Foto:
debata (5)

Vande Hei, ktorý odštartoval k ISS v apríli 2021, by sa mal na Zem vrátiť 30. marca. Ako je zvykom, na Zem ho dopraví ruská kozmická loď Sojuz. Pristáť má v Kazachstane.

Predstavitelia NASA neuviedli, že by došlo k nejakým významným zmenám v plánoch návratu 55-ročného Vande Heia do Spojených štátov po jeho pristátí na Zemi.

ISS, vesmír, vesmírna stanica, Roskosmos, Čítajte aj Roskosmos: Americký astronaut sa vráti na Zem ruskou kozmickou loďou Sojuz

Podľa Joela Montalbana, manažéra programu ISS v rámci NASA, spoločné operácie medzi NASA a Roskosmosom v ruských zariadeniach na kozmodróme Bajkonur, ktorý sa nachádza v Kazachstane, „pokračujú dobre“. „Môžem vám s istotou povedať, že Mark (Vande Hei) sa vracia domov“ na palube ruskej kozmickej lode Sojuz, deklaroval Montalbano. „Naši kolegovia z Roskosmosu potvrdili, že sú pripravení priviezť domov celú posádku, všetkých troch,“ ubezpečil.

Tieto vyhlásenia vesmírneho úradu NASA sa objavili po tom, čo ruská vládna agentúra RIA Novosti minulý víkend zverejnila video, z ktorého zrejme malo vyplynúť, že astronaut NASA Mark Vande Hei by mohol zostať na ISS a nevrátiť sa na Zem podľa plánu ruskou kozmickou loďou.

Okrem toho generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin nedávno zverejnil sériu komentárov a tweetov namierených proti USA a Západu. Venoval sa v nich aj téme spolupráce v projekte ISS, ktorá by podľa neho mohla byť ohrozená vlnami medzinárodných sankcií uvalených na Rusko v dôsledku prebiehajúcej invázie na Ukrajine.

ISS, medzinarodna vesmirna stanica Čítajte aj Šéf Roskosmosu pohrozil pádom ISS, pokiaľ Západ nezruší sankcie proti Rusku

Montalbano však v pondelok ubezpečil, že v každodenných činnostiach ISS nenastali žiadne zmeny. „Všetky tieto aktivity pokračujú už 20 rokov a za posledné tri týždne sa nič nezmenilo: naše riadiace centrá fungujú úspešne, bezchybne a hladko,“ vyhlásil. Aj samotný Rogozin napokon nedávno povedal, že Vande Hei sa vráti na Zem podľa plánu, pričom poprel a označil za „hysterické“ všetky tvrdenia naznačujúce opak.

CNN vo svojom spravodajstve pripomenula, že ISS bola od počiatku zamýšľaná a skonštruovaná tak, aby jednotlivé segmenty a štáty od seba vzájomne záviseli.

Medzinárodná vesmírna stanica, ISS Čítajte aj NASA zvažuje, ako udržať vesmírnu stanicu na orbite bez Rusov

Zatiaľ čo americký segment zabezpečuje pre ISS zásobovanie elektrickou energiou generuje sa solárnymi panelmi , súčasťou ruského segmentu sú pohonné systémy. Ruský segment má na starosti aj udržiavanie obežnej dráhy raketovými motormi.

Televízia CNN pripomenula, že už takmer desať rokov sú ruské rakety Sojuz jediným prostriedkom, akým je možné dopraviť astronautov na vesmírnu stanicu a späť. Mark Vande Hei sa má na Zem vrátiť po 355 dňoch strávených vo vesmíre, čo je nový rekord Spojených štátov amerických. Spolu s ním sa po misii na ISS vracajú aj s ruskí kozmonauti Piotr Dubrov a Anton Škaplerov.

Výber informácií o Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ktorej šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin pohrozil, že západné protiruské sankcie môžu mať za následok jej pád:

  • ISS je v súčasnosti jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Pred ňou fungovala v rokoch 1986–2001 prvá trvalo obývaná stanica vo vesmíre – ruská stanica Mir. Sovietsky zväz vyslal svoju prvú vesmírnu stanicu Saljut-1 v apríli 1971, Američania reagovali Skylabom o dva roky neskôr. Saljut-1 zanikol v októbri 1971, Skylab zhorel v zemskej atmosfére v júli 1979.
  • Súčasná ISS nadväzuje na stanicu, ktorú chceli vybudovať rôzne západné krajiny spolu s USA, v roku 1993 sa potom pridalo Rusko. Projekt Freedom sa neskôr premenoval na Alpha, aby nakoniec skončil pri Medzinárodnej kozmickej stanici.
  • Po podpísaní zmluvy o zriadení ISS vo Washingtone v januári 1998 predstaviteľmi 14 krajín a agentúr pre kozmické lety sa stanica zrodila v novembri 1998 vynesením ruského modulu Zarja (Úsvit) na obežnú dráhu. Do projektu sú zapojené USA (NASA), Rusko (Roskomos), Európska vesmírna agentúra (ESA), japonská vesmírna agentúra JAXA a Kanadská kozmická agentúra (CSA). Z ESA sa na projekte podieľa 11 členských krajín. Hodnota ISS je odhadovaná na 100 miliárd dolárov.
  • Stanica je umiestnená na obežnej dráhe vo výške okolo 400 kilometrov, Zem obehne za necelých 93 minút rýchlosťou asi 28 000 kilometrov za hodinu. Váži asi 420 000 kilogramov, je široká 108 metrov, vysoká okolo 20 metrov a dlhá 73 metrov. Základný obytný objem stanice je 388 metrov kubických.
  • Stanica je rozdelená na ruskú a americkú časť, ruský segment tvorí šesť modulov, americký má desať modulov. Rusko je pre prevádzku vesmírnej stanice kľúčové, pretože zodpovedá za jej pohon a za kontrolu dráhy letu. K tomu slúžia motory pripojenej vesmírnej lode Progress, ktoré sa pravidelne zapínajú a udržujú stanicu asi 400 kilometrov nad povrchom Zeme. Spojené štáty sa starajú o podporu života a dodávky energie.
  • Od začiatku novembra 2000 na stanici trvalo zdržiava stála posádka, ktorá je dvoj až šesťčlenná a strieda sa po pol roku. Doteraz stanicu navštívilo 251 osôb (vrátane vesmírnych turistov) z 19 krajín. Najviac bolo Američanov (155) a Rusov (52). V súčasnosti sa na ISS zdržiava posádka zložená zo štyroch Američanov (z ktorých Mark Vande Hei drží rekord v dĺžke pobytu na ISS, ktorý má ukončiť onedlho), dvoch Rusov a jedného nemeckého astronauta.
  • Po konci amerického programu raketoplánov v roku 2011 vynášali amerických astronautov na ISS len ruské kozmické lode Sojuz. Závislosť Spojených štátov na ruských kozmických plavidlách skončila v máji 2020, keď dvoch amerických astronautov dopravila do vesmíru prvýkrát loď Crew Dragon súkromnej spoločnosti SpaceX.
  • Podľa doterajšej dohody účastníkov projektu ISS by orbitálny komplex mal fungovať do roku 2024. Partneri projektu už vlani dali najavo zámer predĺžiť prevádzku stanice do rokov 2028 až 2030. Ruská strana v minulom roku k stanici poslala nový modul, ktorého životnosť je minimálne desať rokov, a tiež uzlový modul. Vlani v októbri ruskí filmári, herečka Julija Peresildová a režisér Klim Šipenko, natáčali na ISS prvý hraný film v skutočnom vesmíre. Projekt sponzoroval Roskosmos.
  • Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin už koncom februára ostro reagoval na americké sankcie uvalené na Moskvu kvôli vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Rogozin okrem iného naznačoval, že Rusi by mohli spoluprácu okolo ISS ukončiť a upozornil, že doteraz držia stanicu na obežnej dráhe len motory ruských lodí. Mohol by tak nasledovať „nekontrolovaný zostup“ satelitu na územie USA alebo Európy. „ISS nelieta nad Ruskom, takže všetky riziká sú na vašej strane,“ uviedol Rogozin.
  • Americká vesmírna agentúra NASA začala zvažovať, ako by mohla udržiavať ISS na obežnej dráhe bez ruskej pomoci. Podľa šéfky programu NASA pre lety ľudí do vesmíru Kathy Luedersovej je napríklad loď Cygnus spoločnosti Northrop Grumman schopná ISS poháňať bez prispenia ruských motorov. Podľa názoru ďalších odborníkov je tiež možný variant rozdelenia ISS na dve menšie orbitálne stanice. V takom prípade by ale ruský segment zostal takmer bez zdrojov energie.
  • Roskosmos tiež koncom februára ohlásil prerušenie spolupráce s európskymi partnermi na vesmírnych štartoch z Kourou vo Francúzskej Guyane. Rusko tento kozmodróm využíva po dohode s Európskou kozmickou agentúrou (ESA) na vynášanie rôzneho nákladu do vesmíru, ruského aj pre iných zákazníkov.
5 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #ISS #NASA #vesmírna stanica #Roskosmos #vojna na Ukrajine