Pred rokom pristál čínsky vesmírny modul na Marse

Pred rokom, 15. mája 2021, úspešne pristál na planéte Mars čínsky vesmírny modul. Čína sa týmto projektom zaradila po bok USA a Ruska, ktorých modul tiež pristál na Marse.

15.05.2022 08:00
Čína, Mars, rover Foto: ,
debata

A v poslednom čase uspela aj v iných vesmírnych projektoch. Na konci vlaňajšieho apríla vypustila do kozmu základný modul svojej vlastnej orbitálnej stanice nazvaný Tchien-che (Nebeská harmónia). Trosky nekontrolovane zostupujúcej čínske rakety, ktorá modul vyniesla, dopadli 9. mája do Indického oceánu. V decembri 2020 zase kapsula čínskej sondy dopravila na Zem vzorky mesačnej horniny.

Čínsky vesmírny modul na Marse obsahuje robotické vozítko na skúmanie povrchu planéty. Váži asi 240 kilogramov a má šesť kolies a štyri slnečné kolektory. Po povrchu Marsu sa môže pohybovať rýchlosťou 200 metrov za hodinu. Prieskum sa zameria na povrch planéty, na atmosféru a tiež na hľadanie známok života. S pomocou radaru bude pod povrchom pátrať po vode a ľade.

Lunar Plants Research Documentation, Tuesday May 18th, 2021. Čítajte aj Vedci prvýkrát vypestovali v mesačnej pôde rastliny, výsledok ich prekvapil

Počas pristávacieho manévru vstúpil čínsky modul do atmosféry Marsu vo výške 125 kilometrov a okamihy, ktoré nasledovali, boli najriskantnejšou fázou celej misie. Najprv sa roztiahol padák s rozlohou 200 metrov štvorcových, potom nasledoval zážih brzdiacej rakety, ktorá spomalila rýchlosť takmer na nulu.

Modul sa chvíľu vznášal asi 100 metrov nad povrchom Marsu, aby identifikoval prekážky a samostatne našiel miesto pristátia. Nakoniec bezpečne pristál na povrchu na všetky štyri nohy. Po rozložení solárnych panelov a antény trvalo ďalších 17 minút, kým správa o úspešnom pristátí dorazila na 320 miliónov kilometrov vzdialenú Zem.

Číne sa už skôr podarilo pristáť na Mesiaci, pristátie na Marse je ale technicky zložitejšie. Pre vstup do atmosféry Marsu sú nevyhnutné ochranné tepelné štíty, na pristátie brzdiacej rakety a tiež, na rozdiel od Mesiaca, aj padák, ktorý zabráni príliš prudkému dopadu na povrch planéty. Padák aj rakety sa musia použiť v presne určenom okamihu, aby modul dosadol na vopred vybranom mieste.

Vlani vo februári na Marse úspešne pristál aj robotický prieskumník amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

elektrony, procesor, obvody, zaklada doska, elektronika, pocitace, IT, vypoctova technika, umela inteligencia Čítajte aj Na Zemi by sa mohli úplne minúť niektoré materiály používané v elektronike

Teraz skúma Mars osem sond z jeho obežnej dráhy: Mars Odyssey (od októbra 2001; USA), Mars Express (od decembra 2003; ESA), Mars Reconnaissance Orbiter (od marca 2006, USA), Maven (od septembra 2014, USA), Mangalján (od septembra 2014, India) a Trace Gas Orbiter (priniesla modul Schiaparelli, ktorý sa v roku 2019 zničil; od októbra 2016, ESA).

Od vlaňajšieho februára je na obežnej dráhe Marsu aj sonda Amal (Nádej) Spojených arabských emirátov. Rovnako od vlaňajšieho februára obieha okolo Marsu aj čínska sonda Tchien-wen, ktorú tvoria družice, pristávací modul a robotické vozítko, ktoré úspešne pristálo na Marse práve pred rokom.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Čína #vesmír #mars