Podľa správy českých astronómov vstúpil bolid, ako vedci veľmi jasný meteor označujú, do zemskej atmosféry v piatok po 02:00 SELČ a svietiť začal vo výške 90 kilometrov nad povrchom. Teleso s hmotnosťou zhruba 120 kilogramov sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou asi 18 kilometrov za sekundu.
„Maximálnu jasnosť dosiahol bolíd vo výraznom výbuchu vo výške 27 kilometrov nad zemou, kedy po krátku dobu žiaril desaťkrát viac ako Mesiac v splne,“ napísali vo svojej správe. Odhadli tiež, že meteority, ktoré dopadli na zem, budú veľmi pravdepodobne ležať v okolí korutánskej obce Eis alebo v kopcoch na sever od nej.
Čítajte aj Slovenskí vedci vyvinuli novú optickú metódu merania atmosférického aerosólu
Pre objasnenie tohto veľmi vzácneho prírodného úkazu bolo však rozhodujúce, že sa podaril zaznamenať špeciálnymi prístrojmi celkom na 17 staniciach v Česku, ale aj v Rakúsku a na Slovensku a patria k tzv. Európskej bolidovej sieti, ktorej centrum je v Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejove. Vďaka týmto fotografickým a video záznamom bolo možné veľmi rýchlo a aj podrobne a presne popísať ako atmosférickú dráhu bolidu, tak aj jeho predzrážkovú dráhu v Slnečnej sústave. „Okrem toho sme tiež určili oblasť, kde by mali zvyšky pôvodného medziplanetárneho telesa (meteoroidu), teda meteority, na zemskom povrchu ležať. Touto formou teda podávame vysvetlenie, k čomu presne dnes ráno došlo, čo tento jav spôsobilo a kde a ako prebiehal,“ uvádza sa v správe Astronomického ústavu AV ČR.
Bolid (ďalej označený ako EN240622_001012) bol veľmi dobre fotograficky zachytený automatickými digitálnymi celooblohovými bolidovými kamerami napríklad aj v Hurbanove. Zo vzdialenejších staníc potom napr. Ondřejov, Svratouch, Červená a Lysá hora, Rimavská Sobota a ďalšie.
Čo sa teda presne odohralo skoro ráno v piatok 24. júna 2022 nad južným Rakúskom?
Presne o 2 hodine 10 minúte a 12 sekundách stredoeurópskeho letného času vstúpil do zemskej atmosféry meteoroid s hmotnosťou približne 120 kilogramov a začal svietiť už vo výške 90 km. Teleso sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou málo cez 18 km/s a po relatívne strmej dráhe pokračovalo v lete južným až juhovýchodným smerom.
Maximálnu jasnosť dosiahol bolíd vo výraznom výbuchu vo výške 27 km nad zemou, kedy po krátku dobu žiaril desaťkrát viac ako Mesiac v splne. V tejto fáze letu sa meteoroid tiež najviac brzdil a rozpadal.
Najväčší úlomok potom zhasol vo výške iba 17 km nad zemou neďaleko korutánskeho mestečka Griffen a len asi 5 km severne od rieky Drávy.
Celú svetelnú dráhu dlhú 82.5 km, uletel bolid za 5.5 sekundy. Aj keď prevažná väčšina pôvodnej hmoty zhorela v atmosfére, je veľmi pravdepodobné, že mnoho meteoritov dopadlo až na zemský povrch.
Najväčšie meteority môžu mať hmotnosť niekoľkých kilogramov a podľa predbežných výpočtov by sa mali nachádzať v údolí rieky Drávy blízko obce Eis. Menšie meteority by mali ležať v kopcoch ďalej na sever.
Pred zrážkou so Zemou tento meteoroid s priemerom asi 40 cm obiehal Slnko po dráhe typickej pre asteroidy typu Apollo, ktorá však bola pomerne výrazne (25 stupňov) sklonená k rovine ekliptiky, teda rovine zemskej dráhy. V príslní sa meteoroid dostával prakticky presne k dráhe Zeme (len tesne krížil jej dráhu) av odslní sa dostal len málo za dráhu planéty Mars. Jeden obeh okolo Slnka mu trval 1.65 pozemských rokov. Veľmi pravdepodobne išlo pôvodom o časť asteroidu pochádzajúceho z vnútornej časti hlavného pásu planétok.
Rakúsky astronóm Ludovic Ferrière z viedenského Múzea prírodných vied (NHM) požiadal verejnosť o spoluprácu pri hľadaní meteoritov. Rakúske zákony totiž podobné nálezy nijako neregulujú, a nálezca si teda môže vzácne meteority nechať a nemusí ich vydať odborným inštitúciám.