NASA musí postaviť špeciálne laboratórium, aby odhalilo marťanskú epidémiu

Keď v roku 1973 astronóm Carl Sagan vo svojej knihe popisoval možnosť vyslania človeka na Mars, predstavil problém, ktorý vtedy ďaleko presahoval zložitosť aj náklady takejto misie: je možné, že na červenej planéte život už existuje a že sa nebude správať pekne, napísal denník The New York Times.

16.09.2022 06:00
nasa mars Foto:
debata (3)

„Je možné, že na Marse sú patogény,“ napísal Sagan a pokračoval: „Organizmy, ktoré by mohli spôsobiť ohromné ​​biologické škody, ak by boli prevezené na Zem – Marťanský mor“. Podobné scenáre, aké si predstavil napríklad aj Michael Crichton v románe Kmeň Andromeda, opisujú mimozemské organizmy, ktoré sa na Zem „zvezú“ na vzorkách materiálu z iných planét a narušia miestnu biosféru.

„Pravdepodobnosť, že takéto patogény existujú, je malá. Ale ani s malou pravdepodobnosťou si nemôžeme dovoliť riskovať miliardy životov,“ napísal Sagan.

Vedci o Saganových varovaniach dlho premýšľali iba hypoteticky. S postupom času ale začalo byť potrebné prijímať konkrétne kroky, aby sa predišlo vonkajšej kontaminácii. NASA a Európska vesmírna agentúra sa chystajú na spoločnú misiu Mars Sample Return. Vozítko na červenej planéte momentálne zbiera materiály, ktoré neskôr vyzdvihne iné vesmírne plavidlo a privezie ich späť na Zem. Nikto nemôže s istotou povedať, že tieto vzorky nebudú obsahovať malých Marťanov škodlivých pozemšťanom.

„Pravdepodobnosť že by (vzorky) spôsobili kontamináciu nie je nulová. Preto sa pripravujeme dopredu,“ povedala Andrea Harringtonová, ktorá sa v NASA špecializuje na odber vzoriek na Marse. Agentúra preto plánuje zaobchádzať so vzorkami z iných planét rovnako, ako napríklad zdravotnícke zariadenia zaobchádzajú so vzorkami eboly: opatrne.

Speculoos-2c Čítajte aj Belgickí vedci chcú preskúmať atmosféru novej exoplanéty Speculoos-2c

„Opatrne“ v tomto prípade znamená, že vo chvíli, keď vzorky z Marsu dopadnú na Zem, musia byť bezodkladne uzavreté v budove nazvanej „zariadenia na príjem vzoriek“. Takáto budova bude podľa organizátorov misie musieť spĺňať najvyššiu, štvrtú, úroveň biologického zabezpečenia, do ktorej spadajú aj tie najnebezpečnejšie patogény, ktoré súčasná veda pozná. Miestnosť na uchovanie vzoriek musí byť aj úplne čistá, aby naopak čokoľvek pozemské nekontaminovalo vzorky z Marsu.

NASA nemá času nazvyš; ak sa vzorky z misie vrátia včas, pristane pôda a kamene z Marsu na zemi v polovici 30. rokov. To je síce dosť na postavenie zariadenia na príjem vzoriek, ale len pod podmienkou, že stavba pôjde podľa plánu bez prekážok, napríklad politických.

hmlovina webb telescope Čítajte aj NASA zverejnila snímky hmloviny Tarantula z Webbovho teleskopu

Keďže žiadne existujúce laboratórium nebolo pre potreby NASA buď dosť čisté alebo dosť zabezpečené, navštívili vedci z vesmírnej agentúry vrátane Andrey Harringtonovej celkom 18 zariadení, kde sa zaoberajú biologickými rizikami a potrebujú na to veľmi čisté priestory a pokročilé vybavenie. NASA dúfa, že niektoré z nich poslúžia ako inšpirácia a pomôžu pri budovaní vlastnej stavby.

Pre vedcov ako je Harringtonová všetok ten zhon a prekážky stoja za to: „Pôjde o prvý prevoz vzoriek z inej planéty na Zem. Bude to prvýkrát, keď iný svet stretne ľudí,“ hovorí.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #mars #NASA #misia #baktérie #ebola #kozmoznaut