NASA chráni Zem. Sondou narazila do asteroidu, ktorý by dokázal zničiť Bratislavu

Ako sa dá Zem ochrániť pred nárazom asteroidu? Americká vesmírna agentúra NASA otestovala riešenie. Sonda DART narazila do mesiačika Dimorfos. Zásah by mal zmeniť jeho dráhu. Objekt sa nachádza asi 11 miliónov kilometrov od Zeme a NASA teraz čaká na výsledok pokusu. Ako sa tento test zrodil? Pre Pravdu to opísal slovenský astronóm Peter Vereš z Centra pre astrofyziku Harvardovej univerzity a Smithsonovho inštitútu.

27.09.2022 18:03
19-04585 dartpostervert Foto:
Ilustračný obrázok sondy DART pred nárazom do asteroidu Dimorfos.
debata (4)

Ešte nevieme, či misia DART bola úspešná. Keby ste si však skúsili zatipovať, podarilo sa vychýliť asteroid Dimorfos?

Myslím si, že misia bude úspešná. Videli sme náraz a sonda NASA zasiahla objekt prakticky presne do stredu, ako sa plánovalo. Máme už aj snímky z pozemských ďalekohľadov. Je to pomerne jednoducho sledovateľný asteroid. Pozorovanie ukázalo výrazné zjasnenie telesa a únik prachových častíc z jeho povrchu. Môžeme preto povedať, že určite došlo k nejakej zmeny hybnosti. Podľa mňa to je len o tom, do akej veľkej miery sa zmenila obežná dráha Dimorfosa.

Test je súčasťou možnej obrany Zeme pred asteroidmi. Dá sa povedať, nakoľko je potrebné vychýliť dráhu takého telesa, keby mierilo na našu planétu, aby ju minulo?

Je to zložité. Obežná dráha mesiačika Dimorfos je takmer 12 hodín. Očakávaná zmena mala byť 10 minút, čo nie je veľa. Rovnaké by to bolo v prípade asteroidu, ktorý by sa povedzme rútil na Zem. Zmena by bola malá. Zrážku, ktorá by ho odklonila, by sme museli pripraviť veľmi skoro. Minimálne 10 až 15 rokov vopred pred nárazom do Zeme. Znamená to, že by sme mali takýto asteroid objaviť čím skôr, aby sme mali čas na to, aby sme s ním niečo urobili.

19-04585 dartpostervert Čítajte viac Sonda NASA sa úspešne zrazila s ateroidom. Bol to test obrany Zeme

Venujete sa skúmaniu takýchto objektov. Dimorfos má v priemere asi 170 metrov. Keby takýto objekt zasiahol Zem, čo by spôsobil?

Dimorfos je stredne veľké teleso. Keby priamo zasiahol Zem, očakával by som, že by vytvoril impaktný kráter asi s rozmerom jeden až dva kilometre. Zvyčajne sú tieto krátery 10 až 20-krát väčšie, ako je priemer telesa. Dopad by tiež spôsobil veľkú tlakovú vlnu, ktorá by zničila územie s rozlohou stoviek kilometrov. Dá sa to porovnať s explóziou pomerne silnej atómovej bomby. Samozrejme, bez rádioaktivity. Ale napriek tomu by takýto zásah mal veľký efekt. Keby takéto teleso trafilo Bratislavu, úplne by ju vymazalo z mapy.

Úlohou sondy, ktorú do vesmíru vyslali vlani v novembri, bolo len trafiť Dimorfos. Ako ju NASA skonštruovala?

Bola to naozaj v úvodzovkách jednoduchá sonda. Najmä v porovnaní s inými, ktoré vysielame do vesmíru. Ak si predstavíte sondu, tak tá je v podstate len nosičom, na ktorom sú prístroje určené na výskum. Na klasickej sonde, ktorá letí k Marsu či k Jupiteru, máte aspoň tri kamery, nejaké magnetometre, prístroje na skúmanie kozmického prostredia, veľkú anténu a, samozrejme, zdroj energie. Sonda, ktorá trafila Dimorfos, neniesla veľa prístrojov. Veľmi rýchlo objekt zasiahla, takže nemala čas skúmať vonkajšie prostredie. Hlavnými prístrojmi sondy boli kamera a autonavigácia. Tá musela rozlíšiť cieľ, lebo to bol dvojitý asteroid. Sonda mala veľkosť malého auta, tvar kocky a mala vysúvacie solárne panely na využívanie energie.

Ale neletela sama.

Áno. K hlavnej sonde bola takpovediac prilepená ešte jedna menšia LICIACube. Zabezpečovala snímkovanie, ale ešte som z nej nevidel žiadne dáta. Uvidíme či nejaké prídu, lebo by mohla poslať aj obrázky toho, čo sa stalo.

Celé vychýlenie asteroidu bolo založené len na energii nárazu, však?

Zjednodušene sa to tak dá povedať. Môžeme si to predstaviť ako biliard, keď jednou guľou trafíte inú a ona sa pohne. To je tá zmena hybnosti. Jedna vec je samotný náraz. Ale k zmene hybnosti prispieva aj energia materiálu vyvrhnutého do kozmického priestoru. Keď sme hovorili o tom, ako výrazne sa zmení dráha tohto objektu, je to neisté aj preto, lebo nevieme, koľko energie pohltí samotné teleso. Keby to bol kus kameňa ako žula či kremeň, tak by sme to pomerne presne dokázali vypočítať a mohli by sme k tomu urobiť experiment na Zemi. No pri týchto asteroidoch máme problém.

V čom spočíva?

Vytvára ich kopa kamenia, ktorú drží pohromade slabá gravitácia. Aj na snímkach vidieť, že Dimorfos sa skladá zo sutín. Teraz si predstavte, že máte udrieť golfovou palicou do niečoho, čo je ako špongia. Objekt by sa len zdeformoval a pohltil by veľké množstvo energie. Boli aj také teórie, že náraz mesiačik Dimorfos úplne zničí. Že sa rozsype a potom sa možno poskladá späť. Je zaujímavé, že sme postupne zistili, že najmä menšie asteroidy nie sú monolitom, ale sú zložené z množstva malých úlomkov. Toto komplikuje našu reakciu na to, keby sa nejaké teleso rútilo na Zem. Museli by sme rozmýšľať, ako by reagovalo na náraz. A aj preto je tento test dôležitý.

Pravdepodobnosť, že by Zem niečo trafilo, nie je veľká. No najlepšie obrana by teda mohla spočívať v tom, že by sme prípadnú hrozbu vedeli odkloniť nárazom?

Planetárnou obranou sa vedci zaoberajú dlhodobo. Chodievam na takéto konferencie každé dva roky. Aj v rámci teoretických štúdií sa riešia rôzne metódy, ako sa brániť proti asteroidom. Hovorí sa o použití jadrových zbraní, o gravitačnom traktore či o laseroch. Na papieri je všeličo, ale momentálne máme k dispozícii iba kinetický impaktor. Teda náraz do asteroidu sondou. Nevýhodu tejto metódy je, ako som spomenul, že takýto problematický objekt by sme museli zachytiť veľa rokov vopred. Keďže vieme spôsobiť len malú zmenu dráhy telesa, potrebujeme čas na to, aby sme ho dokázali odkloniť. Preto sa dá povedať, že najdôležitejšou časťou planetárnej obrany je stále pozorovanie objektov. Keď ich objavíme, vieme presne vypočítať ich dráhu a to, kde budú aj o sto rokov.

Možno to bude znieť ako hollywoodska otázka. Ale keď máme k dispozícii kinetický impaktor, nebolo by dobré naň dať aj atómovú bombu, aby sa zvýšila sila nárazu?

To asi nie. Možno keby sme už mali málo času a potrebovali by sme niečo odkloniť, tak by sme to skúsili. Ale netestovali sme to, nevieme, ako by teleso reagovalo. Kinetický impaktor zasahuje objekt rýchlosťou niekoľko kilometrov za sekundu. Ak by tam bola aj nálož, skôr by sme potrebovali sondu pribrzdiť, možno aj pristáť na telese, čo by však bola ďalšia komplikácie. DART je v angličtine šípka. Ide o trafenie telesa plnou rýchlosťou. Prípadné explozívne zariadene by bolo potrebné aj správne načasovať. Bolo by to zložité a existuje veľká opozícia proti tomu, aby sme do vesmíru posielali jadrové zbrane. Samozrejme, sú teoretické práce, ktoré sa tým zaoberajú.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #NASA #asteroid #Didymos #DART #Dimorfos