V roku 1705 si britský matematik a kráľovský astronóm Edmond Halley všimol, že medzi 24 pozorovanými kométami medzi rokmi 1337–1698 majú tri z nich, konkrétne pozorované v rokoch 1531, 1607 a 1682, veľmi podobné vlastnosti obežnej dráhy. Vypočítal, že ide vždy o tú istú kométu, a dokonca predpovedal aj jej ďalší návrat v roku 1758. Sám sa ho však už nedožil – zomrel o 16 rokov skôr.
Halleyova kométa sa k Slnku vracia približne každých 76 rokov. Posledný návrat v roku 1986 nebol nijako priaznivý – kométa bola pomerne slabá a geometricky nevýhodne položená voči Zemi. Ďalšieho návratu sa však dožijú súčasné mladé generácie. Kométa znovu priletí k Slnku 28. júla 2061 a na severnej oblohe bude pozorovateľná krátko, ale veľmi výrazne už v júni toho roku. Oba spomínané meteorické roje nám však kométu pripomínajú každý rok.
Čítajte aj Žaby pri Černobyle majú tmavé sfarbenie, ktoré im pomáha prežiť radiáciu
Prvé zmienky o roji Orioníd pochádzajú z roku 1839, kedy americký astronóm Edward C. Herrick vysledoval istú vyššiu meteorickú aktivitu v prvej polovici októbra. Nasledujúci rok svoje pozorovania poopravil s tým, že maximum aktivity nastáva medzi 8. a 25. októbrom. V roku 1864 na jeho pozorovanie nadviazal Alexander S. Herschel, ktorý presnejšie určil ako polohu miesta, odkiaľ meteory na oblohe vylietajú, tak frekvenciu roja (okolo 20 meteorov za hodinu). Odvtedy sa o roj začal zaujímať celý rad ďalších astronómov, až sa z Orioníd stal jeden z desiatky najsledovanejších rojov v roku.
Tento rok sú priaznivé podmienky na pozorovanie
Maximum roja nastáva v piatok 21. októbra skoro ráno a aktivita bude vysoká ešte sobotu 22. októbra 2022. Najvyššia aktivita pritom nastane menej ako štyri dni pred novom (ten bude 25. októbra a s ním čiastočné zatmenie Slnka).
Mesiac teda nebude pozorovanie Orioníd svojim svitom vôbec rušiť. Radiant, odkiaľ meteory zdanlivo vylietajú, sa premieta do severovýchodnej časti súhvezdia Orionu a stúpa nad obzor v priebehu neskorých nočných hodín. Najlepšie podmienky pre pozorovanie preto bývajú v druhej polovici noci a nad ránom (medzi 1. a 5. hodinou rannou).
Čítajte aj Správa o stave planéty 2022: Pokles populácií živočíchov je ohromujúci
V priebehu maxima roja sa tak môžeme dočkať na tmavej oblohe ďaleko od miest až desiatky rojových meteorov za hodinu, pochádzajúcich z úlomkov Halleyovej kométy. Aktivita roja je pozvoľná, trvá dlhšie ako mesiac, od 2. októbra až do 7. novembra, takže samotné maximum nie je nijako výrazné. Má teda zmysel sa pozerať na Orionidy aj niekoľko nocí pred maximom a po ňom, vrátane víkendových nocí 22. a 23. októbra.