Najlepšie je túto scenériu vidieť tam, kde je čistý vzduch a minimálne umelé osvetlenie približne hodinu po západe Slnka nad západným obzorom ako jasný objekt vo vnútri striebristého kužeľa svetla tiahnuceho sa od obzoru do výšky až 60 uhlových stupňov, kde ho dopĺňa pomerne vzácny pohľad na planétu Mars v súhvezdí Býka. Nebudeme potrebovať ani ďalekohľad, len pekné počasie, tmavú oblohu a termín do 24. marca 2023.
Planéta Venuša je tretím najjasnejším objektom oblohy po Slnku a Mesiaci, a je teda ľahko pozorovateľná aj v mestách. V čase jej viditeľnosti na večernej oblohe jej tiež hovoríme Večernica. V celej prvej polovici roku 2023 bude krásne viditeľná nevysoko nad západo-severozápadným obzorom ako výrazný objekt vždy po západe Slnka a za súmraku (na jar až do noci). Pokiaľ navštívite najbližšiu hvezdáreň, v ďalekohľade uvidíte z Venuše len polovicu či kosáčik podobný fáze Mesiaca, pretože aj Venuša má vďaka svojej polohe na oblohe voči Slnku rôzne fázy.
Foto: Peter Horálek a Juan Carlos Casado
Planéta je neprehliadnuteľná aj z miest a neznalý si ju môže pomýliť s lietadlom či vrtuľníkom ďaleko nad obzorom. Ľudia teda občas Venušu označujú za UFO. Oproti pozemským strojom však v priebehu sekúnd či minút nemení rýchlo svoju polohu. Ďaleko od miest na skutočne tmavej oblohe k nej bude na konci marca smerovať slabý kužeľ tzv. zvieratníkového svetla – slnečného žiarenia rozptýleného na časticiach prachu v rovine ekliptiky Slnečnej sústavy. Práve v tomto období je Venuša pozorovateľná nízko nad západným obzorom a ďaleko od miest ju nájdeme po súmraku vo zvieratníkovom svetle.
Foto: Peter Horálek
Zvieratníkové svetlo fascinovalo ľudí už odnepamäti. Nezvyklý a neostrý kužeľ svetla žiariaci spoza obzoru na inak hviezdami posiatej oblohe, viditeľný po súmraku nad západným obzorom či naopak pred svitaním na východe, nemal dlhé roky jasné vedecké vysvetlenie. S ním pravdepodobne prišiel ako prvý až známy taliansky astronóm Giovannni Domenico Cassini (1625–1712), ktorý v roku 1683 spomenul teóriu o rozptyle slnečného svetla na časticiach prachu. Iné zdroje Cassiniho o toto prvenstvo pripravujú a tvrdia, že za vysvetlením javu stojí švajčiarsky matematik Nicolas Fatio de Duillier (1664–1753) publikujúci svoje práce len o rok neskôr, v roku 1684. Či tak alebo onak, iba o tri storočia neskôr prišla éra pokročilej fotografie a prvé relatívne pekné snímky kužeľa zodiakálneho svetla boli na svete. Bohužiaľ nadmiera škodlivého svetelného smogu z miest spôsobila postupné zneviditeľnenie javu z mnohých miest na celom svete.
Toto svetlo je ale asi 70× slabšie ako obloha v prežiarených veľkomestách, a preto je nutné sa k jeho uvideniu presunúť na pozorovacie miesto, kde neruší ani svetelný smog, ani prípadná hmla. Na Slovensku sa dá úkaz sledovať z horských oblastí ako napríklad Nízke Tatry , Veľká a Malá Fatra, ale aj Muránska planina alebo (predovšetkým) z Parku tmavej oblohy Poloniny.
Foto: Peter Horálek/NOIRLab
Najlepšie obdobie na sledovanie zvieratníkového svetla potrvá približne do 24. marca, potom už začne Mesiac opäť rušiť svojim svitom a zodiakálne svetlo prežiari. V oblasti pomerne vysoko nad obzorom, nad najjasnejšie časti belavého kužeľa, nájdeme aj planétu Mars, ktorá sa nachádza v súhvezdí Býka.
Zvieratníkové svetlo potom bude možné pozorovať ešte v apríli, konkrétne od 9. do 22. apríla, ale jeho sklon voči obzoru sa bude pomaly zmenšovať a podmienky na jeho pozorovanie zhoršovať. Planétu Venušu budeme môcť pozorovať až do polovice júla.
Kontakty a ďalšie informácie: Mgr. Peter Horálek PR výstupov európskych projektov FÚ SU v Opave autor snímky Email: petr.horalek@slu.cz