Po objave rozpínania vesmíru, ktorý urobil v roku 1929 astronóm Edwin Hubble, sa začal Gamow zaoberať vznikom chemických prvkov vo vesmíre, k čomu ho inšpirovala najmä práca amerického imigranta z Nemecka Hansa Betheho o termojadrovej reakcii, ktorá tak výdatne „živí“ Slnko. Scenár horúceho počiatočného vesmíru vypracoval Gamow so svojim doktorandom Ralphom Alpherom, uverejnil ho v roku 1948 časopis Physical Review.
Čítajte aj Astronómovia objavili jednu z najväčších supermasívnych čiernych dier. Prvýkrát pomocou gravitačných šošoviek
Ich hypotéza je teraz všeobecne považovaná za jednu z najvplyvnejších vedeckých štúdií 20. storočia, ktorá otvorila priestor pre kozmológiu ako skutočnú vedu. Článok bol pozoruhodný nielen svojim obsahom, ale aj niektorými okolnosťami. Predovšetkým – vraj skutočne náhodou – vyšiel v apríli. Navyše Gamow presvedčil Betheho, aby sa pod článok spolupodpísal. Gamow mal svojrázny zmysel pre humor, preto ho fascinovala predstava, že správu o začiatku vesmíru oznamujú autori pomenovaní presne podľa gréckej abecedy (alfa, beta, gama). Gamow potom prehováral svojho ďalšieho úspešného žiaka Roberta Hermana, aby si zmenil priezvisko na Delter (delta je štvrté písmeno gréckej abecedy).
Väčšina odborníkov vtedy nebrala Gamowovu teóriu vážne a dávala prednosť iným. Asi najvýznamnejšou z nich bola tzv. hypotéza stacionárneho vesmíru, ktorú tiež v roku 1948 vypracoval anglický astrofyzik Fred Hoyle so spolupracovníkmi rakúskeho pôvodu Hermannom Bondim a Thomasom Goldom. Mnohí vtedy tento model stacionárneho vesmíru prijímali a sebavedomý Hoyle dokonca v rozhlasovej prednáške Gamowovu myšlienku opovržlivo nazval „Big Bangom“ (veľkým treskom), a to v zmysle „nafúknutá bublina“ alebo „mnoho povyku pre nič“.
Čítajte aj Vojaci navigovali robotického psa len pomocou mozgových signálov
Hlavný dôkaz o prvotnom výbuchu – reliktné žiarenie prichádzajúce z vesmíru – objavili v roku 1965 Arno Penzias a Robert Wilson. Títo americkí spojári skúmali vesmír mohutným rádioteleskopom v New Jersey a narazili na protivný „šum“ zaplňujúci celú oblohu. Neskôr sa ukázalo, že hluk je reliktným žiarením z čias stvorenia vesmíru, ako ho predpovedal Gamow. Teória veľkého tresku tak bola potvrdená a Hoylova pôvodne nadávka „veľký tresk“ sa začala skloňovať vo všetkých pádoch.