Správa prišla deň po tom, čo Roskosmos ohlásil „neštandardnú situáciu“ pri manévroch pred pristátím, ktorá nastala v sobotu o 14:10 moskovského času (13:10 SELČ). Operátori s modulom stratili spojenie o 47 minút neskôr.
Sonda Luna-25 mala na Mesiaci pristáť v pondelok, jej úlohou bolo analyzovať pôdu a pátrať po vode v oblasti okolo mesačného južného pólu. Na projekte sa mala podieľať aj Európska kozmická agentúra (ESA), ktorá však po ruskom vpáde na Ukrajinu vlani vo februári s Moskvou prerušila spoluprácu. Rusko následne vyhlásilo, že jeho lunárne programy budú pokračovať a že európske vybavenie a technológie nahradia svojimi.
Luna-25 z kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe odštartovala v piatok 11. augusta skoro ráno pomocou rakety Sojuz 2.1b. O dva dni neskôr sa na palube modulu prvýkrát zapli vedecké zariadenia a Roskosmos až do sobotňajšieho popoludnia hlásil hladký priebeh letu. Obežnú dráhu okolo Mesiaca dosiahol modul v stredu 16. augusta. Zatiaľ nie je jasné, čo zapríčinilo, že ruskí operátori nad Lunou-25 stratili kontrolu.
Luna-25 nadväzovala na poslednú lunárnu misiu Sovietskeho zväzu, Luna-24, ktorá v roku 1976 dokázala pristáť na Mesiaci, odobrať vzorky a vrátiť sa na Zem.
Čítajte viac Ruská sonda Luna-25 dosiahla obežnú dráhu Mesiaca
Na pristátie na prirodzenom satelite Zeme medzitým mieri aj indická sonda Čandrájan-3 (Mesačná loď 3) s bezposádkovým pristávacím modulom Vikrám. Čandrájan-3 je na obežnej dráhe Mesiaca už od začiatku augusta.
Dopraviť technológiu na Mesiac sa zatiaľ podarilo len Spojeným štátom, Rusku a Číne v rámci oficiálnych vládnych programov. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2, ktorá na Mesiac dopadla. Za prvé zariadenie vyrobené človekom, ktoré na Mesiaci pristálo, je považovaná sonda Luna 9 z roku 1966. O tri roky neskôr sa potom Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po mimozemskom telese. Do decembra 1972 nasledovalo Armstronga 11 ďalších Američanov.
Po takmer štyridsaťročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála pred desiatimi rokmi čínska sonda Čchang-e 3 nasledovaná sondami číslo 4 a 5 v rokoch 2019 a 2020.