Astronómovia zachytili jav podobný polárnej žiare pomocou rádioteleskopov približne 25-tisíc kilometrov nad slnečnými škvrnami. Výboje energie trvali približne týždeň.
Vedci to považujú za zvláštne, pretože zvyčajne trvajú niekoľko minút až niekoľko hodín. Výsledky štúdie nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Astronomy.
Polárna žiara na Zemi vzniká interakciou nabitých častíc slnečného vetra s molekulami kyslíka a dusíka vo vrchných vrstvách atmosféry. Zároveň súvisí aj so slnečnými erupciami a výronmi koronálnej hmoty. Čím viac hmoty Slnko odvrhne, tým silnejšia je polárna žiara.
Koronálnu hmotu tvorí plazma, teda kladne a záporne nabité častice. Väčšinu z nich zablokuje magnetické pole Zeme, to je však okolo pólov najslabšie, preto tu polárna žiara vzniká najčastejšie. Vzniknúť však môže aj v nižších zemepisných šírkach. V novembri a februári tohto roka bola pozorovateľná aj z územia Slovenska.
Čítajte viac Polárna žiara nad Slovenskom, priniesla ju magnetická búrka„Polárna žiara“ na Slnku vzniká rovnako ako na Zemi – interakciou nabitých častíc s magnetickým poľom. Miesta, kde sa tieto častice môžu stretnúť, sa na Slnku vyskytujú v podobe slnečných škvŕn. Tie predstavujú oblasti Slnka deformované veľmi silným magnetickým poľom.
Slnečné magnetické pole je o niekoľko rádov silnejšie ako na Zemi, častice preto vyžarujú príliš veľké množstvo energie presahujúce frekvenciu viditeľného svetla. Slnečnú „polárnu žiaru“ tak možno pozorovať iba rádioteleskopmi.
Vedci už v minulosti zachytili rovnaké javy na iných hviezdach. V prípade Slnka sa im to však podarilo po prvý raz.
Výskumníci tvrdia, že ich objav otvoril nové spôsoby skúmania slnečnej aktivity. Začali preto skúmať údaje z archívu a snažia sa nájsť skryté dôkazy o predchádzajúcich výskytoch „polárnych žiar“ na Slnku.