„Nepochybne môžeme potvrdiť, že je naše vybavenie na Mesiaci,“ uviedol krátko po plánovanom čase pristátia modulu šéf misie IM-1 Tim Crain. „Odyseus má nový domov,“ dodal v živom vysielaní z riadiaceho strediska v Houstone.
Šesťnohý robotický pristávací modul, ktorý okrem iného nesie vedecký náklad amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), pristál podľa Intuitive Machines o 0.23 SEČ, pričom prvé – hoci slabé – spojenie sa podarilo nadviazať zhruba po 15 minútach, počas ktorých v riadiacom stredisku vládlo napäté ticho, prerušované len občasnými pokynmi či aktualizáciami.
„Po vyriešení problémov s komunikáciou operátori potvrdili, že Odysseus je v vzpriamenej polohe a začal posielať dáta. Teraz pracujeme na odoslaní prvých obrázkov z lunárneho povrchu,“ uviedla firma Intuitive Machines. Agentúra AP podotýka, že spoločnosť zatiaľ neposkytla podrobnosti o stave modulu, o priebehu pristátia ani o tom, či kozmická loď dosiahla zamýšľaný cieľ – miesto asi 300 kilometrov od južného pólu Mesiaca v oblasti krátera Malapert A.
Modul vyslali na Mesiac minulý týždeň. Stroj, ktorý je vysoký 4,3 metra, je poháňaný solárnou energiou a mal by fungovať týždeň, než sa začne dlhá lunárna noc.
Misia modulu Odysseus sa nazýva IM-1. Nova-C je trieda lunárnych pristávacích modulov navrhnutých na dopravu malého užitočného nákladu na povrch Mesiaca. Ide o súčasť programu NASA s názvom Komerčné lunárne nákladné služby (CLPS). Samotný CLPS je súčasťou programu NASA s označením Artemis. Jedným z dlhodobých cieľov programu Artemis je zriadenie stálej základne s posádkou na Mesiaci.
Na Mesiac odletelo aj umenie
Okrem vedeckého vybavenia na module Odysseus k Mesiacu odletela priesvitná debnička s vyskladanými 125 guľami striebornej farby, každá s priemerom jedného palca (2,54 centimetra). Na každej guli je vyryté meno niektorej z veľkých osobností histórie ľudstva od antiky až po súčasnosť, je tam napríklad spisovateľ a novinár Gabriel García Márquez, umelec a vynálezca Leonardo da Vinci, filozof Aristoteles alebo výtvarník Andy Warhol a spisovateľka Virginia Woolfová.
Ide o umelecké dielo Američana Jeffa Koonsa nazvané Moon Phases (Fáza Mesiaca). Svojou farebnosťou útvary predstavujú 62 fáz Mesiaca od novu cez spln až po ďalší nov tak, ako sú viditeľné z povrchu Zeme.
IM-1 sa stala prvou súkromnou misiou, ktorá na prirodzenej zemskej družici pristála. O toto prvenstvo sa vlani pokúsila japonská firma ispace s modulom Hakuto-R. Ten dosiahol obežnú dráhu Mesiaca, mäkko dosadnúť na mesačný povrch sa mu však nepodarilo. Domáceho konkurenta mala spoločnosť Intuitive Machines v americkej firme Astrobotic Technology, ktorá v januári k Mesiacu vyslala lunárny modul Peregrine. Niekoľko hodín po štarte ale spoločnosť informovala o kritickom úniku paliva, kvôli ktorému musela od pristátia na Mesiaci upustiť. Peregrine, ktorý mal na lunárny povrch dosadnúť dnes, sa nakoniec vrátil k Zemi a zhorel v jej atmosfére.
Spoločnosť Astrobotic Technology bola medzi prvými, kto Intuitive Machines dnes zablahoželal. „Neuveriteľný úspech. Nemôžeme sa dočkať, kým sa k vám v blízkej budúcnosti pripojíme na povrchu Mesiaca,“ uviedla firma na sociálnej sieti X.

Svoje kozmické plavidlá na Mesiac dostali okrem Spojených štátov zatiaľ iba štyri krajiny – Sovietsky zväz, Čína, India a nedávno, tento rok v januári, aj Japonsko. Všetky súkromné pokusy o hladké pristátie na mesačnom povrchu doteraz zlyhali.
Spojené štáty sú jediné, ktoré na Mesiac vyslali človeka. Naposledy prirodzené zemské družice dosiahli v roku 1972, keď sa po povrchu prešli astronauti NASA v rámci misie Apollo 17.
Ľudí dostali na Mesiac zatiaľ len Američania, sondy aj ZSSR, Čína, India a Japonsko
Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2. Tá na Mesiac dopadla. Za prvé zariadenie vyrobené človekom, ktoré na Mesiaci mäkko pristálo, je potom považovaná sonda Luna 9 z roku 1966. O tri roky neskôr sa Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po Mesiaci. Do decembra 1972 nasledovalo Armstronga 11 ďalších Američanov.

Po takmer 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik a zatiaľ poslednou sondou, ktorá na Mesiaci úspešne pristála, bol tento rok v januári modul SLIM japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Ďalšie lety sa už pripravujú.
Prehľad „mäkkých“ pristátí pozemských sond bez ľudskej posádky na Mesiaci:
- 3. februára 1966, Luna 9 (ZSSR) – Historicky prvé mäkké pristátie na Mesiaci. Skoro stokilový modul pristál v oblasti zvanej Oceán búrok. Urobil a odvysielal sériu fotografií, vôbec prvých obrázkov, ktoré ľudstvo obstaralo na inom vesmírnom telese. Pristátie preukázalo, že povrch Mesiaca je v zásade pevný a nie je tvorený hlbokou vrstvou prachu, ako sa obávala časť vedcov.
- 2. júna 1966, Surveyor 1 (USA) – Prvý úspešný pokus Američanov o mäkké pristátie na Mesiaci. Z Oceánu búrky odoslal Surveyor 1 vyše 11 000 obrázkov a zdokumentoval niektoré mechanické vlastnosti povrchu.
- 24. decembra 1966, Luna 13 (ZSSR) – Modul obstaral päť panoramatických fotiek a skúmal fyzikálne vlastnosti povrchu.
- 20. apríla 1967, Surveyor 3 (USA) – Aparát mal preveriť, či povrch Mesiaca unesie pristávací modul s ľudskou posádkou. Vedci vďaka nemu zistili, že pôda má konzistenciu približne zodpovedajúcu mokrému piesku na Zemi.

- 11. septembra 1967, Surveyor 5 (USA) – Sonda vykonala prvý chemický rozbor mesačnej pôdy a otestovala správanie povrchu pri zážihu raketového motora.
- 10. novembra 1967, Surveyor 6 (USA) – Vykonal rovnaké experimenty ako Surveyor 5, ale na inom mieste. Bol prvým telesom, ktoré z mesačného povrchu odštartovalo (popoletel zhruba o 2,5 metra).
- 10. januára 1968, Surveyor 7 (USA) – Na rozdiel od svojich predchodcov nepristál na mesačnej pláni, ale v hornatom teréne pri kráteri Tycho. Kamery stroja zachytili laserové lúče vysielané zo Zeme, čím potvrdili možnosť merania vzdialenosti medzi oboma telesami pomocou tejto techniky.
- 20. septembra 1970, Luna 16 (ZSSR) – Prvá automatická sonda, ktorá dokázala odobrať a na Zem dopraviť vzorky mesačného povrchu.
- 17. novembra 1970, Luna 17 (ZSSR) – Na Mesiac dopravila diaľkovo ovládané vozítko Lunochod 1. Počas 322 pozemských dní najazdilo 10,5 kilometra, vykonalo niekoľko experimentov a na Zem odoslalo tisíce obrázkov.
- 21. februára 1972, Luna 20 (ZSSR) – Druhý úspešný pokus Rusov o robotický odber vzoriek mesačných hornín a ich dopravu na Zem.
- 8. januára 1973, Luna 21 (ZSSR) – Ruská sonda dopravila na Mesiac druhý Lunochod. Počas štyroch mesiacov urazil 37 kilometrov, odoslal veľké množstvo fotografií a vykonal vyše 700 testov mesačnej pôdy.
- 18. augusta 1976, Luna 24 (ZSSR) – Posledná sovietska sonda na Mesiaci. Na Zem odoslala vzorky získané z dvojmetrovej hĺbky.
- 14. decembra 2013, Čchang-e 3 (Čína) – Čínska sonda na Mesiac dopravila vozítko Nefritový králik vybavené okrem iného sadou fotografických prístrojov a dvoma mechanickými ramenami. Čína sa tým stala treťou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoju sondu na Mesiac.

- 3. januára 2019, Čchang-e 4 (Čína) – Čínska sonda úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa to prvýkrát v histórii letov do vesmíru.
- 1. decembra 2020, Čchang-e 5 (Čína) – Na Mesiaci úspešne pristála čínska sonda Čchang-e 5. Sonda, ktorá sa po 15 dňoch vrátila na Zem, dopravila prvýkrát od roku 1976 vzorky horniny z mesačného povrchu. Vzorky horniny s hmotnosťou 1,73 kilogramu pochádzajú z oblasti Oceanus Procellarum (Oceán búrkou), ležiacej na privrátenej strane Mesiaca. Čína sa tak stala po USA a bývalom Sovietskom zväze treťou krajinou, ktorá z Mesiaca odobrala vzorky horniny a vrátila sa s nimi na Zem.
- 23. augusta 2023, Čandraján-3 (India) – Na mesačný povrch dosadol pristávací modul Vikrám indickej sondy Čandrájan-3. India sa tak stala iba štvrtou krajinou sveta, ktorá úspešne dopravila svoje zariadenie na Mesiac, a prvou, ktorej sa podarilo pristáť v blízkosti jeho južného pólu. Po pristátí z modulu vyšlo šesťkolesové robotické vozítko s hmotnosťou 26 kilogramov nazvané Pragján (múdrosť) poháňané solárnou energiou a takmer dva týždne sa potom pohybovalo po mesačnom povrchu a vykonávalo vedecké experimenty. Rover napríklad potvrdil prítomnosť síry a niekoľkých ďalších chemických prvkov v blízkosti lunárneho južného pólu.

- 19. januára 2024, SLIM (Japonsko) – Japonský modul SLIM pristál v kráteri Shioli, ktorý leží v mesačnom mori Mare Nectaris na privrátenej strane Mesiaca. Japonsko sa tak stalo piatym štátom sveta, ktorý dokázal dopraviť svoje zariadenie na prirodzenú obežnicu Zeme. Cieľ pristáť s modulom v okruhu do 100 metrov od vytýčeného miesta bol s rezervou naplnený, modul totiž pristál zhruba 55 metrov od stanoveného miesta. Modul niekoľko dní po pristátí nefungoval, lebo sa prevrátil a slnečné lúče naň dopadali pod zlým uhlom, potom sa prebudil k životu a začal skúmať olivíny a ďalšie nerasty s cieľom zistiť viac o pôvode a vývoji Mesiaca.
