Lunárna sonda Čchang-e 6 dosadla v panve južného pólu Aitken – jednom z najväčších známych impaktných kráterov v Slnečnej sústave, uviedla v nedeľu tlačová agentúra Sinchua s odvolaním sa na Čínsky národný vesmírny úrad. Sonda má na Mesiaci zozbierať vzorky mesačného povrchu a hornín.
Sonda odštartovala 3. mája 2024 z najjužnejšieho čínskeho kozmodrómu Wen-čchang, ktorý leží na ostrove Chaj-nan v Juhočínskom mori. Do vesmíru ju vyniesla najvýkonnejšia čínska raketa Dlhý pochod 5.
Celá lunárna misia potrvá 53 dní. Je to v poradí druhá čínska misia, ktorá sa pokúsi získať vzorky mesačných hornín.
Prvou bola sonda Čchang-e 5, ktorá na Zem dopravila horninu z privrátenej strany Mesiaca. Misia Čchang-e 6 však bude historicky prvá, ktorá sa pokúsi o dopravu vzoriek z odvrátenej strany.
Číňania chcú dopraviť z Mesiaca asi dva kilogramy vzoriek. Nadväzujú tak na misiu Čchang-e 5, ktorá v roku 2020 dopravila na Zem z privrátenej strany Mesiaca 1,731 kilogramu hornín. Analýza nových vzoriek by podľa čínskych vedcov mala poskytnúť detailnejšie informácie o histórii Mesiaca, Zeme a slnečnej sústavy. Môže tiež ukázať rozdiel medzi zložením hornín na menej prebádanej odvrátenej strane Mesiaca a známejšej privrátenej strane.
Pre Zem skrytá strana Mesiaca bola v minulosti málo preskúmaná. Hlavným problémom je nemožnosť komunikácie: tento jav je jasne identifikovaný, pretože posádky amerických misií Apollo, keď prelietavali nad touto oblasťou, stratili so Zemou akýkoľvek kontakt.
Misie na odvrátenú stranu sú preto náročnejšie, vyžadujú satelit pre zachovanie komunikácie. Spojenie medzi pristávacím modulom Čchang-e 6 a riadiacim strediskom na Zemi zabezpečuje satelit Čchüe-čchiao 2, ktorý Čína vyslala na obežnú dráhu okolo Mesiaca v marci. Na povrchu bude čínska sonda odoberať vzorky za pomoci mechanického ramena a vrtáku, horniny potom poputujú späť na Zem v module, ktorý aktuálne obieha okolo Mesiaca.
Prebiehajúca misia je ďalším čínskym krokom v rámci prípravy letu, ktorý by dopravil na Mesiac ľudskú posádku. Tento míľnik, ktorý majú zatiaľ na konte len Spojené štáty, chce Peking dosiahnuť do roku 2030. AP o čínskom programe hovorí ako o súčasti silnejúceho súperenia vo vesmírnom prieskume s USA a ďalšími krajinami vrátane Indie a Japonska.
Vzorky, ktoré musí Čchang-e 6 odobrať, by mali umožniť odhadnúť objem vodného ľadu v tejto oblasti. V scenároch kolonizácie Mesiaca sa práve tento zdroj javí ako kľúčový pre zásobovanie astronautov vodou. Návratový modul s kapsulou so vzorkami by sa na Zem mal vrátiť 25. júna.