Akákoľvek spolupráca s USA závisí od amerického zákona, ktorý nepovoľuje priamu dvojstrannú spoluprácu s americkým Úradom pre letectvo a vesmír, píše AP. „Zdrojom prekážok spolupráce USA a Číny vo vzdušnom a kozmickom priestore je Wolfov dodatok,“ uviedol jeden z predstaviteľov CNSA na tlačovej konferencii v Pekingu.
Tento dodatok z roku 2011 pomenovaný po kongresmanovi Frankovi Wolfovi zakazuje NASA používať vládne zdroje na priamu spoluprácu s čínskou vládou či organizáciami, ktoré s touto ázijskou krajinou majú spojitosť.
Čína však môže spolupracovať s vedcami z iných krajín, čo v prípade Čchang-e 6 urobila s Francúzskom, Pakistanom, Talianskom a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), píše AP.
Čchang-e 6 v utorok pristála na Zemi so vzorkami hornín a pôdy z málo preskúmanej odvrátenej strany Mesiaca. Predstavitelia o samotnej misii veľa informácií neposkytli. Neuviedli ani, koľko vzoriek priniesla. Oznámili však ďalšie plány vrátane sondy Čchang-e 7, ktorá by mala skúmať južný pól mesiaca, či dvoch misií na výskum Marsu a Jupitera.
Čítajte viac Čínska sonda so vzorkami z Mesiaca pristála na Zemi
Sonda Čchang-e 6 odštartovala 3. mája 2024 z čínskeho kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan v Juhočínskom mori. Do vesmíru ju vyniesla nosná raketa Čchang-čeng 5 (v preklade: Dlhý pochod 5). Misia trvala 53 dní a čínska vesmírna agentúra ju označila za úspešnú. Vedci v pondelok vyjadrili očakávania, že medzi vzorkami by mohli byť aj 2,5 milióna rokov staré vulkanické horniny, ktoré by mohli poskytnúť odpovede na otázky týkajúce sa geografických rozdielov na oboch stranách Mesiaca.