Infračervený detektor NASA už v roku 2020 potvrdil prítomnosť vody na Mesiaci. Vedci nedávno našli stopy vody aj nových analýzach vzoriek zo 60. a 70. rokov minulého storočia.
Vzorky z Čchang-e-5 však pochádzajú z oveľa vyšších zemepisných šírok a poskytujú nové poznatky o tom, akú podobu má voda na povrchu Mesiaca, napísali čínski vedci. Vzorky naznačujú, že molekuly vody môžu v oblastiach Mesiaca vystavených slnečnému svitu pretrvávať vo forme hydratovaných solí.
16. júla 1969 odštartovala z amerického Mysu Canaveral na palube rakety Saturn V trojčlenná posádka misie Apollo 11. Trvalo 102 hodín, 45 minút a 42 sekúnd, kým lunárny modul Eagle 20. júla 1969 pristál na povrchu Mesiaca.
Sonda Čchang-e-5 bola prvou misiou zo Zeme po štyroch desaťročiach, ktorej cieľom bol zber vzoriek z Mesiaca. Nasledovala po historicky prvom pristátí sondy Čchang-e-4 na odvrátenej strane Mesiaca z januára 2019. V júni dokončila svoju misiu lunárna sonda Čchang-e-6, ktorá zozbierala prvé vzorky z odvrátenej strany Mesiaca.
Čína v uplynulom desaťročí vložila do svojho vesmírneho programu obrovské prostriedky a zamerala sa na ambiciózne projekty v snahe dostihnúť tradičné vesmírne veľmoci USA a Rusko. Vybudovala tiež vlastnú vesmírnu stanicu a stala sa treťou krajinou, ktorá vyslala ľudí – tajkonautov – na obežnú dráhu Zeme. Peking chce tiež do roku 2030 vyslať na Mesiac misiu s posádkou a plánuje zriadiť na povrchu Mesiaca základňu.
Čítajte viac Čína víta zahraničnú spoluprácu so vzorkami z Mesiaca, má však výhrady k USA