O riskantnú operáciu sa po intenzívnom výcviku pokúsi americký miliardár Jared Isaacman a špecialistka spoločnosti SpaceX. Firma miliardára Elona Muska let prevádzkuje a čiastočne financuje. Na obežnú dráhu letí tiež bývalý vojenský pilot a ďalšia špecialistka SpaceX.
Raketa Falcon 9 mala zo štartovacej rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska odštartovať už v predchádzajúcich týždňoch, plán ale prekazilo nepriaznivé počasie. Oblačnosť odlet sprevádzala aj dnes a vyžiadala si odloženie štartu o necelé dve hodiny. Polaris Dawn nakoniec odštartovala krátko pred 11.30 h SELČ.
Misia má prvýkrát v histórii umožniť súkromným cestujúcim opustiť vesmírnu loď a vydať sa v skafandroch do voľného vesmíru. Veliteľom misie je Isaacman, ktorý sa do vesmíru pozrel už v roku 2021. Spolu s ním sa do kozmického plavidla v noci na dnes nalodil Scott Poteet, pilot s 20-ročnou skúsenosťou z amerického letectva, Sarah Gillisová, ktorá by s Isaacmanom mala vystúpiť do voľného priestoru, a Anna Menonová, dve vedúce techničky kozmických operácií spoločnosti SpaceX.
Astronauti strávia vo vesmíre šesť dní. Crew Dragon najprv vystúpa do výšky 1 400 kilometrov, čo je najväčšia vzdialenosť pilotovaného letu od Zeme od ukončenia amerického lunárneho programu Apollo, aby potom klesla späť na nižšiu obežnú dráhu. Počas misie posádka vykoná desiatky experimentov, očakávaný zlatý žreb – výstup do voľného priestoru – je plánovaný na tretí deň.
Čítajte viac Problémová vesmírna loď Starliner je späť na Zemi, posádka zostáva vo vesmíre
Výstupy do voľného kozmu doteraz absolvovali len astronauti vládnych agentúr zo Spojených štátov, Sovietskeho zväzu a Ruska, Kanady, Číny a z krajín zastúpených Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Za použitia amerických a ruských skafandrov bolo od vzniku Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v roku 2000 uskutočnených viac ako 270 výstupov do voľného priestoru.
16. júla 1969 odštartovala z amerického Mysu Canaveral na palube rakety Saturn V trojčlenná posádka misie Apollo 11. Trvalo 102 hodín, 45 minút a 42 sekúnd, kým lunárny modul Eagle 20. júla 1969 pristál na povrchu Mesiaca.
