V septembri 1999 svet s napätím sledoval misiu NASA s názvom Mars Climate Orbiter. Táto sonda, vážiaca 338 kilogramov, mala za úlohu skúmať atmosféru Marsu, jeho klímu a povrchové zmeny. Namiesto vedeckého triumfu však nastala katastrofa, ktorá sa zapísala do dejín ako jeden z najväčších technických omylov vo vesmírnom výskume.
Ambiciózna misia s nešťastným koncom
Mars Climate Orbiter bol súčasťou programu Mars Surveyor '98, spolu so sondou Mars Polar Lander. Celkové náklady na misiu dosiahli 327,6 milióna dolárov, zahŕňali vývoj, vypustenie a operačné náklady. Očakávalo sa, že sonda prinesie cenné údaje o marťanskej atmosfére, ktoré by pomohli lepšie pochopiť klimatické procesy na červenej planéte. Ale nestalo sa tak, sonda bola pri vstupe do atmosféry Marsu zničená.
Príčinou zlyhania sondy bola jednoduchá, ale fatálna chyba v konverzii jednotiek. Softvér vyvinutý spoločnosťou Lockheed Martin pre navigačný systém používal imperiálne jednotky, konkrétne libra-sila sekunda (lbf·s). Na druhej strane, tím NASA očakával údaje v metrických jednotkách, teda newton sekunda (N·s). Tento nesúlad spôsobil, že korekčné impulzy pre dráhu sondy boli vypočítané nesprávne.
Kvôli tejto chybe sonda vstúpila do marťanskej atmosféry, ktorú mala využiť na zníženie rýchlosti pod úplne iným uhlom, než bolo plánované a ponorila sa do nej príliš hlboko. Takáto nízka trajektória viedla k tomu, že sonda bola zničená v dôsledku extrémneho tepla a aerodynamických síl. Strata sondy predstavovala nielen finančnú škodu, ale aj nenahraditeľnú stratu vedeckých údajov.
Poučenie pre budúcnosť
Táto udalosť slúži ako silné pripomenutie dôležitosti dôslednej komunikácie, koordinácie a kontroly v technických projektoch. Po incidente NASA vykonala dôkladnú analýzu svojich interných procesov. Boli zavedené prísnejšie štandardy pre spoluprácu s externými dodávateľmi a zdôraznila sa potreba jednotného systému jednotiek v rámci všetkých tímov a projektov.
Katastrofa Mars Climate Orbiter mala ďalekosiahle dôsledky aj na ďalšie vesmírne misie. O niekoľko mesiacov neskôr zlyhala aj sonda Mars Polar Lander, čo viedlo k prehodnoteniu prístupu NASA k plánovaniu a riadeniu misií. Agentúra sa zamerala na zlepšenie komunikácie medzi tímami, zvýšenie dôrazu na testovanie a overovanie softvéru a hardvéru a implementáciu robustnejších systémov kontroly kvality.
Prípad Mars Climate Orbiteru poukazuje na širší problém nesúladu meracích systémov vo svete. Aj keď metrický systém je medzinárodne uznávaný, niektoré krajiny, vrátane Spojených štátov, stále používajú imperiálne jednotky. Tento incident tak otvoril diskusiu o potrebe globálneho štandardizovaného systému jednotiek, najmä v oblastiach, kde môže aj malá chyba viesť k veľkým stratám.